Koniec zábavy
Čítal som rozhovor s Martinom Dejdarom, v ktorom tento herec konštatuje: „Dnes si z ničoho nemôžete robiť srandu.“ Podľa Dejdara to so zábavou ide z kopca niekedy od roku 2012 a posledné dva roky už vôbec nerozumie, čo sa v tomto našom svete deje: „Chvályhodná ochrana všetkých možných menšín sa zdvihla ako vlna a bohužiaľ poslala ku dnu väčšinovú spoločnosť.“
Je pochopiteľné, že zabávači sú na stav humoru v populácii citliví, pretože spoločnosť, ktorá sa berie príliš vážne, nie je ideálne publikum. Otázka ale je, či sa prestávame smiať kvôli strate zmyslu pre humor. Možno je problém v súčasnej zábave, ktorá nie je ochromená iba politickou korektnosťou, ale súčasne i politickou angažovanosťou. Sú vtipy, na ktorých sa zasmeje iba polovica populácie, kým tá druhá sa nad nimi pohorší. Stáva sa to napríklad vtedy, keď humor spočíva v zosmiešňovaní politika, ktorého časť národa nemôže vystáť, kým inej časti hovorí z duše.
Pred časom som sa opýtal Milana Markoviča, či podľa neho existuje niečo, o čom sa nežartuje. Chvíľu rozmýšľal a potom povedal, že detská smrť. Presvedčenie, že žartovať možno prakticky o čomkoľvek, je podstatou humoru čierneho, ktorý nerešpektuje žiadne tabu. Tolerancia čierneho humoru je spoľahlivým testom slobodomyseľnosti vo verejnom priestore. Oficiálna zábava sa končí vtedy, keď je čierny humor z verejného priestoru vykázaný na perifériu, čiže medzi ľudí, ktorí sa bavia na úkor médií, s ktorými nie je žiadna zábava.
Úloha zábavy a humoru v neveselom svete je, samozrejme, iná než v časoch bezstarostných. Krízy všetkého druhu škodia zábave, pretože sú sprevádzané neznášanlivosťou, agresivitou, fanatizmom. Ideologický aktivizmus spoľahlivo sterilizuje verejný priestor a zábavu eliminuje ako čosi neseriózne, neúctivé, nepatričné. Čierny humor naproti tomu práve z kríz čerpá hlavné živiny. Nepublikovateľné vtipy na adresu nekompetentných politikov a ich absurdnej agendy sú terapiou, ktorá nám pomáha duševne zvládnuť to, čo nemôžeme ovplyvniť, čomu sa bezmocne prizeráme.
Tiež treba mať na pamäti, že zábava a humor nie sú to isté. Zábava dokáže byť povrchná, bez vtipu a humoru. A humor nemusí byť veselý. Ruský Sputnik, ktorý je dnes v EÚ na indexe, uverejnil kreslený vtip, na ktorom dvaja ruskí vojaci so samopalmi sedia na troskách dobytého New Yorku a jeden druhému hovorí: „Najviac ma mrzí, že sme prehrali informačnú vojnu.“ Toto je príklad užitočného vtipu, ktorý nám umožňuje pochopiť, ako nás vidia tí, ktorým sa vysmievame. Keby s týmto kresleným vtipom prišiel našinec, z propagandistickej agitky by sa stal čierny humor!
Komediálni herci, klauni a moderátori zábavy spomínajú s nostalgiou na časy, keď ich za nekorektné žartovanie nikto neosočil, nestali sa terčom nenávisti na sociálnych sieťach. A zdôrazňujú, že „na slobode vyjadrovania a slobode slova predsa stojí celá naša demokracia“. S tým sa dá súhlasiť, ale drobný kaz na kráse to má. Komediant by sa nemal brať príliš vážne, ak si nárokuje právo nevážne žartovať. Smiať sa zabávačom je nepovinné.
Súvisiace články
Komentáre | pred 10 rokmi | 30
