Dôchodkové déja-vu
Vláda na jednej z posledných schôdzí pred očakávaným rozpadom koalície schválila najväčšiu reformu dôchodkov v II. pilieri od „akcie návratka” v roku 2013. Napriek tomu, že minister Milan Krajniak (Sme rodina) viackrát vyhlásil, že nie je fanúšikom tejto formy sporenia, ako šéf rezortu práce sa rozhodol budúcim dôchodcom pomôcť.
Potom prišiel s prísľubom, že keď ho poslúchnu, získajú násobne vyššie nasporené penzie. Aby im pomohol k svetlejšej budúcnosti, predvolí im odporúčanú stratégiu. A viac ako milión ľudí, ktorí si už sporia, s ich 5,6 miliardami presunie. Komu sa nepáči, nech sa písomne prihlási a odhlási.
Ak sa niekomu zdá tento prístup povedomý, nie je to náhoda. Záujem pomôcť ľuďom k správnemu rozhodnutiu prezentoval takmer pred dekádou aj Krajniakov predchodca Ján Richter (Smer). Úprimný záujem o lepší dôchodok mal však podobu odporúčania, ako vystúpiť. Vtedajšej vláde Smeru na čele s lídrom Robertom Ficom bol zhodou okolností tiež II. pilier proti srsti.
Okrem presviedčania sporiteľov, aby vystúpili, prijali tiež rozhodnutie, že všetky úspory v II. pilieri ľuďom hromadne presunú do garantovaných fondov. A podobne ako dnes, presunuli majetok 800-tisíc sporiteľov v hodnote približne 5 miliárd eur. A každý, komu sa nepáčilo, musel o to písomne požiadať. Hlavným rozdielom oproti súčasnosti je, že kým dnes ministerskí experti odporúčajú výnosnejšie, rizikovejšie fondy, v roku 2013 sa presúvalo do bezpečnejších garantovaných dlhopisových. Tie síce ochránili sporiteľov pred výkyvmi na trhoch, ale v konečnom dôsledku im bezpečne zarobili minimum.
Pomedzi vlády pri moci a masové zmeny, ktoré prijímali, sa však tiež nezmenila dôležitá vec. Záujem a informovanosť ľudí. Preto sa dá očakávať, že tak, ako odoslalo minimum ľudí návratky v minulosti, je veľmi pravdepodobné, že minimum klientov DSS-iek to spraví aj dnes. Spoliehať sa na múdrejších a skúsenejších expertov ministerstiev, že sa nám postarajú o dobrý dôchodok, znie logicky. Je však na mieste sa zamyslieť aj druhýkrát. Ako táto myšlienka znie, keď do rovnice započítame averziu ministrov, ktorí o II. pilieri rozhodujú, voči samotnému produktu, alebo ostatné výsledky, ktoré sa im počas vládnutia podarilo dosiahnuť so správou štátnych financií?
