Je príčinou problémov chamtivosť?
Hlavné príčiny vzniku súčasnej globálnej finančnej a ekonomickej krízy, ktorá otriasa základmi svetovej ekonomiky, sa často zvaľujú na bezohľadnú chamtivosť Wall Streetu ako symbolu finančného sveta.
Nepochybne súčasná kríza má svoje korene v problémoch globálneho finančného sektora. Problémom však nie je chamtivosť samotná. Chamtivosť ako ľudská vlastnosť je večná, bude s nami, pokiaľ bude existovať civilizácia. Pre ekonómov je oveľa zaujímavejšie analyzovať odveký takzvaný „agency problem“, ktorého nedoriešenie viedlo k správaniu manažérov finančných inštitúcií, ktoré vyústilo do krízy. Je to problém, ktorý vzniká oddelením manažmentu finančných inštitúcií od ich majiteľov, akcionárov.
Akcionári banky majú bytostný záujem o dlhodobé zvyšovanie akcionárskej hodnoty, inými slovami dlhodobú ziskovosť banky. Manažéri bánk sú skôr však motivovaní krátkodobým ziskom, ktorý je rozhodujúci pre ich ročný bonus a krátkodobým zvýšením ceny akcií (napriek teóriám o superefektívnosti finančných trhov, tie sú však často krátkozraké). Menej im už záleží na dlhodobej prosperite inštitúcií, ktoré riadia, čo v minulosti viedlo k podceňovaniu rizika pri angažovaní sa pri kúpe komplexných finančných nástrojov či poskytovaní rizikových úverov. To viedlo k podceneniu rizikového manažmentu v mnohých finančných inštitúciách či ich podriadeniu obchodným cieľom (ktoré prinesú zisk okamžite a s nimi aj pekný bonus pre manažérov).
Samozrejme, svoju úlohu hral aj technologický progres, keď mnohé finančné inštrumenty boli také komplexné, že určenie miery ich rizika bolo problémom. Podstatným problémom je však správanie manažérov, ktorí riziko systematicky podcenili pretože boli motivovaní súčasnou štruktúrou vzťahov s akcionármi, ktorá ich dostatočne nemotivovala zvyšovať dlhodobú akcionársku hodnotu firiem, ktoré riadili.
Správanie bankových manažérov v kontexte príliš voľnej menovej politiky americkej centrálnej banky, obmedzenej transparentnosti finančného sektora (pre technologický progres a regulačnú arbitráž), ako aj politiky dostupného bývania v USA, ktorá vytvorila rámec pre vznik cenovej bubliny na trhu nehnuteľností, bolo jedným z hlavných dôvodov súčasnej globálnej finančnej krízy. Prevencia proti budúcim krízam by teda do značnej miery mala zahŕňať štruktúrovanie správnej motivácie pre riadiacich pracovníkov finančných inštitúcií.
Kto je Vladimír Zlacký
Pôsobil ako hlavný ekonóm Ministerstva financií SR so zameraním na ekonomické analýzy a predikcie. V rámci bankového sektora má skúsenosti so strategickým plánovaním a prípravou investičných odporúčaní z VÚB (2002 – 2004) a s analýzami finančného vývoja a kapitálových tokov v transakčných ekonomikách zo Svetovej banky (2000).
Pracoval vo VÚB banke, Svetovej banke. V spoločnosti Ernst & Young sa orientoval hlavne na akvizície a fúzie firiem a podporu rozvoja transakčných poradenských služieb. Momentálne prednáša na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského medzinárodnú ekonómiu.
Študoval na Wichita State University, University of Western Ontario a na Univerzite Komenského v Bratislave. Je absolventom Harvardskej univerzity (1999 – 2002) a jeho záverečná práca o oceňovaní bondov v kontexte politických inštitúcií získala osobitné ocenenie od Rakúskej centrálnej banky.