Greenspan a čínsky roľník
Alan Greenspan, guvernér americkej centrálnej banky v rokoch 1987 až 2006, je pravidelne obviňovaný za súčasný stav ekonomiky v Amerike a za jej hranicami. Na jeho hlavu sa toho však zosypáva viac, ako si zaslúži.
Napríklad v roku 2005 žiadal viac dohľadu nad poskytovateľmi hypoték. Keby ho politici počúvli, ak by aj kríza nastala, jej dosah by bol zrejme oveľa menší.
Ak sme ochotní byť féroví, tak väčšina Greenspanových rozhodnutí dáva zmysel vzhľadom na to, aké informácie mal k dispozícii v čase, keď bol na čele centrálnej banky. To však nemení nič na tom, že niektoré z jeho krokov a prístupov by mali byť podrobené oprávnenej kritike. Okrem tvrdohlavého presvedčenia, že nízke úrokové sadzby môžu efektívne "upratať škody“ po prasknutí bublín, sa aj príliš ležérne postavil ku globálnym nerovnováham.
Zjednodušene, niektoré krajiny takmer polovicu svojich príjmov odkladajú ako úspory, zatiaľ čo iné sa bez zábran zadlžujú. Greenspana viac ráz upozornili na anomáliu, že kapitál prúdi najmä z chudobných do bohatých krajín – čo je pre ekonomických teoretikov doteraz záhadou. Tam, kde je pracovná sila lacná, by mali podnikatelia logicky s radosťou nakupovať stroje a stavať továrne.
Prečo je to však často naopak? Podľa jedného možného vysvetlenia sú peniaze bezpečnejšie vo vyspelých štátoch, kde je ctený zákon, a preto si úspory z Číny a Indie nájdu cestu do USA a podobných krajín.
Tento zvláštny stav, keď chudobnejší šetria a bohatí si skôr požičiavajú však nemôže byť dlhodobo udržateľný. Na to Greenspan vždy odpovedal, že vďaka "novým technológiám“ žijeme vo svete, kde nerovnováhy vznikajú prirodzene. To je pravda len vtedy, ak vzniknuté medzery nie sú obrovské.
Dnes vidíme, že inštitúcie v bohatých krajinách sa zadlžovali príliš. Len zriedka sa však poukazuje na fakt, že to umožnili úspory ázijských krajín. Hnevať sa na čínskeho roľníka, ktorý málo konzumuje a ukladá si úspory do štátnej banky (ktorá potom kupovala americké dlhopisy), by bolo hlúpe. Príslušní verejní činitelia (ako napríklad centrálni bankári) však mohli globálne nerovnováhy zmierniť. V tomto smere nielen Greenspan, ale aj mnohí iní brali varovné signály na ľahkú váhu.