Inflácia: Pre a proti
Dramatický vývoj svetovej ekonomiky zamotal ekonómom hlavy. Ekonometrické modely prakticky vypovedali poslušnosť. Napriek tomu existuje zopár tvrdení, ktorých pravdivosť je nepochybne nesporná. Na čo sa teda dá spoľahnúť?
Po prvé, expanzívna menová politika centrálnych bánk. Centrálne banky znížili sadzby na rekordne nízke hodnoty. Väčšina centrálnych bánk robí aj politiku tzv. kvantitatívneho uvoľňovania, teda pumpovania peňazí do ekonomiky prostredníctvom nákupu cenných papierov. Dôvodom je za každú cenu zabrániť kolapsu bánk, ktorý by mohol nastať práve v dôsledku nedostatku hotovosti.
Po druhé, expanzívna fiskálna alebo rozpočtová politika vlád. Rozpočtové schodky vysoko nad rámec normálu sa stali novou normou. V rámci krajín eurozóny plní kritérium maximálne 3 % schodku vzhľadom na HDP len Luxembursko, Fínsko a Cyprus.
Dôsledkom menovej i rozpočtovej expanzie bude prebytok peňazí. Nízke úrokové sadzby pochopiteľne znamenajú, že výnosy pevne úročených cenných papierov nebudú v nasledujúcich rokoch stáť za veľa. Pri dlhopisoch s dlhšou lehotou splatnosti by dokonca v perspektíve niekoľkých rokov mohli byť výnosy ešte horšie ako pri krátkodobých sporiacich účtoch, pretože až príde ekonomické oživenie, úrokové sadzby budú rásť – a ceny dlhopisov v reakcii na rast sadzieb, naopak, klesnú.
Po tretie, svetová ekonomika čelí problému nadmerných výrobných kapacít. Americké štatistiky uvádzajú využitie kapacít na úrovni 68 percent, čo je rekordne nízka hodnota za celé obdobie, čo sa štatistiky od roku 1967 vedú. Obrovské nadmerné kapacity má Čína, Japonsko a ďalšie výrobné centrá svetovej ekonomiky. Ani Slovensko a Česká republika nie sú výnimkami, pretože nepríliš rozumná politika investičných impulzov v obidvoch krajinách viedla k vybudovaniu nadmerných kapacít.
Po štvrté, pokles či aspoň útlm objemu priemyselných a spotrebiteľských úverov vrátane hypoték. Pokles priemyselnej produkcie i spotreby domácností úverovým obchodom skrátka nepraje. V českej ekonomike napríklad poklesol objem nových poskytnutých hypoték medziročne o 36 percent.
Týmto sa výpočet celkom istých a nepochybných faktov blíži ku koncu. ďalej nasledujú už len hypotézy.
V priebehu krátkeho obdobia (polrok, rok) budú prevládať tendencie k nízkej inflácii (najmä v oblasti spotrebného tovaru a nehnuteľností). To je dobrá správa pre záujemcov o bývanie, ktorú však môže pokaziť fakt, že dostupnosť hypoték sa v dohľadnom čase nezlepší.
Menová a fiskálna expanzia sa odzrkadlia v inflácii cien komodít. Už teraz sme boli svedkami vzostupu cien na komoditných burzách, a to je zatiaľ recesia v plnom prúde. Keď príde oživenie, rast cien môže byť prekvapujúco rýchly.
Trend smerujúci k nízkej inflácii (malé využitie výrobných kapacít) bojuje s opačným trendom, ktorým je globálna fiskálna a monetárna expanzia. Dôsledky pre úrokové miery sú jasné, dôsledky pre ceny nehnuteľností rovnako (prasknutie bubliny bude trvať ešte roky), dôsledky pre spotrebiteľské ceny taktiež. Komoditné trhy však reagujú na expanziu rastom, rovnako ako akciové trhy.