Jastrabi a holubice
Časťou planéty, kde si pamätajú na politiku Roberta McNamaru, rozletela sa správa o smrti politického jastraba. Člena exekutívy nešťastného Johna F. Kennedyho, človeka, ktorý zrejme doplatil na atmosféru konfrontácie medzi superveľmocami. Utieklo našťastie od tej doby veľa vody okolo Kuby či Vietnamu, no nepríjemne vychladnutí "studenovojnoví" bojovníci opäť strašili návratom zápasu euroatlantického priestoru s Východom. Obnovením "cold war".
Nebezpečné výhonky minulosti prežívajú na oboch stranách, hoci na (informačne) slobodnejšom i pružnejšom Západe pôsobia nepatričnejšie. Ich „živou vodou“ je zneužívanie neznalostí aktuálnych dejov a procesov, hystéria z ohrozenia – vystupňované napríklad po 11. septembri 2001 – či tradičné paranoje „ruského medveďa“ z „bezbožných“ cudzincov. Takto zaťažené osobnosti nevidia, alebo nechcú vidieť, že Rusko nie je Sovietskym zväzom, na ktorého neokoloniálnu rolu nadväzuje Čína.
Bushom mladším vedené pseudoreaganovské Spojené štáty americké sú pasé. Pravdepodobne aj preto, že vlaňajšia mikrovojna Moskvy, potupenie neprezieravého gruzínskeho „demokrátora“ Saakašvilliho, nerozpútala vášne, ktoré mala blesková porážka Američanmi vycvičenej, vyzbrojenej armády rozpútať. Ideológovia žijúci ako staručkí boľševici z minulosti môžu už len sledovať, že reálpolitika Obamových USA pracuje skutočne inak. Ibaže nie tak, ako to kedysi robil Gorbačov, ktorému je teraz clivo, že za jeho vlády boli vzťahy s Washingtonom oveľa lepšie. (Nie div, keď „Gorby“ veľa dával a málo dostával.) Novosvetský viceprezident Joe Biden už vo februári sľúbil resetovanie ochladnutých vzťahov, dvojdňovej návšteve Kremľa tesne predchádzalo obnovené rokovanie na báze Rady NATO-Rusko a nechýbajú ani ďalšie príznaky mocenského otepľovania… Rozhodne však nie globálneho.
To je otázka: okrem zmlúv o jadrovom odzbrojovaní existujú iné problémy žiadajúce si vzájomnú úzku spoluprácu. Biely dom sa topí v okupačnom mori Afganistanu, kde si postsovietske elity ponechali vplyv a ponúknuť môžu tiež širokú logistickú podporu. Bez významu by nebola ani ich pomoc pri rokovaniach s Iránom, alebo tlaku na nevyspytateľnú KĽDR. Duo Putina s Medvedevom môže uspokojiť protihodnota Ukrajiny mimo aliancie, definitívneho opustenia stredoeurópskeho projektu protiraketovej obrany či Ruska konečne akceptovaného Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). Kto získa nakoniec viac, je veľká neznáma, lenže situácia vyzerá, že za kratší koniec povrazu ťahá Obama.