Na chvoste Európy
Slovenské vysoké školstvo je na chvoste Európy. Netreba na to zvláštne dôkazy. Zahraniční študenti sa sem nehrnú, zato tí slovenskí, potenciálna elita národa, odchádzajú. Najhoršie na tom je, že drvivá väčšina sa po skončení štúdia na Slovensko nevráti. A nie je to malé číslo.
Vďaka nadštandardným dohodám medzi Českom a Slovenskom a jazykovej dostupnosti využíva nesporne kvalitnejšie štúdium u našich západných susedov čoraz viac „študijných emigrantov“ (20– až 25-tisíc!) zo Slovenska, a to napriek tomu, že možnosti štúdia v rodnej vlasti sú kvantitatívne čoraz širšie.
Ako vyplýva z verejne dostupných materiálov z prostredia tvorby legislatívy vlády SR: „Slovenské vysoké školy sa už roky stretávajú so závažnými problémami, ktoré spôsobujú ich nízku konkurencieschopnosť a ustavične sa znižujúcu kvalitu pri zvyšujúcom sa počte vysokoškolských študentov.“
Čiže všetci o probléme vieme, no zároveň ho neriešime. A ak áno tak… ako to už býva, od chvosta. V snahe riešiť problém vysokého školstva pristúpil minister k „projektu“ komplexných akreditácií, ktoré majú viesť k novej kategorizácii vysokých škôl.
Búrlivá diskusia, ktorá sa rozpútala v minulých týždňoch medzi zainteresovanými stranami, viedla v konečnom dôsledku iba k – v poslednom čase populárnemu – hľadaniu nepriateľa. Obľúbenou sa stala najmä téma zahraničných profesorov, ktorí sú titulovaní ako „lietajúci“ v negatívnom zmysle slova.
Pritom na zahraničných univerzitách sa, naopak, dbá o to, aby súčasťou výučby boli práve renomovaní odborníci, ktorí prinášajú iné pohľady, obohacujú vzdelávanie o medzinárodný aspekt a nezriedka majú iný pohľad na formálnu aj obsahovú stránku výučby. Práve to je jedna z ciest, ako zabrániť odlevu študentov do zahraničia podľa príslovia o Mohamedovi a hore.
Na záver ešte jedna štatistika v zmysle názvu tohto článku. Je z dielne OECD a meria kategóriu počtu zahraničných študentov v jednotlivých štátoch, inými slovami atraktívnosť slovenských univerzít v očiach zahraničných študentov. Slovensko skončilo tretie od konca, pričom v prepočte na obyvateľa je beznádejne posledné…
V tejto chvíli skutočne nie je namieste zaoberať sa rôznymi „trojčlenkami“, ako napríklad prepočet študentov na počet pedagógov, alebo dĺžka zamestnaneckého pomeru pedagóga, čo sú kritériá Akreditačnej komisie v procese komplexnej akreditácie vysokých škôl. Alebo najnovšie absurdné nariadenie, aby zahraničný pedagóg zamestnaný na slovenskej vysokej škole mal doklad o ovládaní štátneho jazyka…
Skôr je namieste zaoberať sa otázkami, prečo je naše školstvo mimoriadne nepružné v reakciách na potreby pracovného trhu a nedokáže ponúknuť dostatočne atraktívne študijné programy ani pre slovenských študentov, o tých zahraničných ani nehovoriac.