Prečo Fínsko?
Národná ekonomická rada vlády publikovala svoj záverečný zborník odporúčaní k hospodárskej politike Českej republiky. Ako modelovú ekonomiku, ktorou sa možno inšpirovať, vybral NERV Fínsko.
Prečo práve Fínsko? Niektorí komentátori boli touto voľbou zrejme zaskočení. Jan Macháček z Hospodářskych novín dokonca napísal na adresu väčšiny z desiatich členov NERV-u „predpokladáme, že názor troch výletníkov disentovali ako ľavicovú úchylku a opustenie liberálnych recepisov“. Tými troma výletníkmi sú Michal Mejstřík, Miroslav Zámečník a Tomáš Sedláček, ktorí podnikli cestu do Fínska, aby tamojší ekonomický model preskúmali priamo na mieste.
Toľko novinárska hypotéza. Skutočnosťou (ktorú, mimochodom, bolo veľmi ľahké overiť) je, že návrh prijať Fínsko ako model prijal celý NERV bez výhrad. Význam sociálneho štátu pre Fínsko je totiž až treťoradý. Predovšetkým je táto severská krajina pozoruhodná veľmi nízkou mierou korupcie. Tá vyplýva nielen z rebríčka Transparency International. Fínsko má napríklad prepracovaný systém zadávania verejných zákaziek.
NERV napríklad okrem iných zistení uvádza:
„Vo Fínsku je vďaka nižším limitom zákonom upravené omnoho väčšie percento verejných zákaziek, 50 percent objemu verejných zákaziek v ČR sú zákazky malého rozsahu, čo, samozrejme, vytvára obrovský priestor pre neefektivitu a korupčné správanie. Väčšina verejných zákaziek na úrovni obcí je zadávaná "z ruky“."
Správa NERV-u sa venuje konkrétnym rozdielom v legislatíve a systému zadávania, vďaka ktorému sú štátne zákazky vo Fínsku zadávané férovo, zatiaľ čo v ČR sú manipulované. To nemá nič spoločné s ľavicovosťou alebo pravicovosťou. Ideologické okuliare, nevyhnutný módny doplnok českých politikov, politológov a komentátorov, sú odložené stranou. S nízkou mierou korupcie súvisí i výborné prostredie pre podnikanie z hľadiska ústretovosti úradov a ich férovosti.
Nie je to žiadny nový objav. Koncom októbra 2005 som v Hospodářskych novinách napísal:
„Aj tento rok, podobne ako v minulých, sa na čele rebríčka najmenej skorumpovaných ekonomík podľa TI umiestnili škandinávske krajiny. Milovníci "silného“ štátu hneď vyrukovali s vysvetlením: vysoké dane a silná regulácia sú nutnými podmienkami úspešného boja s korupciou. Iba silný štát je schopný doviesť tento boj do víťazného konca.
V nedeľnej televíznej Sedmičke sa k podobnej myšlienke prihlásil i premiér Gross, keď poukázal na údajnú vysokú mieru „pečiatok a regulácií“ vo Fínsku. Nuž založenie firmy vo Fínsku vyžaduje tri úradné procedúry, priemerný čas vybavovania je 14 dní a náklady predstavujú iba 1,2 percenta priemerného ročného príjmu. Založenie firmy v Kolumbii vyžaduje 14 úradných úkonov, trvá to 43 dní a stojí viac než 27 percent priemerného ročného príjmu. Česká republika vyžaduje podľa štatistík Svetovej banky 10 úradných rozhodnutí, ktoré zaberú priemerne 40 dní. Náklady na založenie firmy sa odhadujú na cca 11 percent ročných príjmov. Silný štát. Nie. Obézny štát."
Bývalý premiér Gross to však vedel lepšie. Na korupciu je práve on skutočným expertom.
Druhou významnou vlastnosťou Fínska je rozpočtová zodpovednosť. Fínsko je jednou z mála európskych krajín, ktoré majú pod kontrolou deficit verejných financií. Ani Fínsko nie je bez dlhov – ale história nedávnych dvoch desaťročí ukázala, že Fíni sú schopní v dobrých časoch splácať dlhy, ktoré narobili počas hospodárskych recesií. Michal Mejstřík poukazuje na fakt, že výška ročného schodku je vo Fínsku úplne nezávislá od politického cyklu. Platí to predovšetkým v kontraste s Maďarskom, ktoré NERV vybral ako odstrašujúci príklad.
Maďarskí politici majú vo zvyku pred voľbami nasadiť stratégiu sociálnych úplatkov s cieľom prilákať voliča. Maďarskej politickej scéne sa podarilo odbúrať rozdiel medzi pravicou a ľavicou, pretože populistický postoj k verejným financiám tam prejavujú všetky strany. (Ako je na tom ČR? Z Mejstříkovej analýzy vyplýva, že Česi sú niekde medzi. No i tak, nebezpečenstvo maďarského scenára je určite vyššie ako pravdepodobnosť, že sa českí politici poučia u fínskych kolegov.)
Sociálny štát je vo Fínsku (a v celej Škandinávii) umožnený existenciou nízkej korupcie. V krajinách, kde je korupcia vysoká, nie je dosť peňazí na sociálne účely, pretože peniaze idú na predražené zákazky a úplatky. Vďaka nízkej korupcii si tiež Fíni môžu dovoliť múdre hospodárenie so štátnym rozpočtom. V českom prostredí môže rádovo ísť o desiatky miliárd korún ročne. Keby Gross chcel a mohol hovoriť, verejnosť by sa čudovala. A nejde zďaleka iba o Grossa.