Odkaz ešte treba naplniť
Ideály, nadšenie a viera naplnili námestia v roku 1989. Chuť bojovať za lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť vidno po dvoch dekádach už len na archívnych televíznych záznamoch. Bohužiaľ. Dvadsať rokov po revolúcii sa v krajine usadila dusná atmosféra rezignácie a v spoločnosti sa vyvinul "princíp dojnej kravy" - vlastný úžitok vždy na prvom mieste a po ňom dlho nič. Čo z toho budem mať ja? Tak znie najčastejšia odpoveď Slováka na ponuku spolupracovať.
O pôvode tohto postoja sa dajú viesť dlhé debaty. Možno je dedičstvom komunizmu, do veľkej miery k nemu prispelo sklamanie z vývoja po roku 1989. Podoba vzťahov ľudí k okoliu, ktoré sa čoraz viditeľnejšie formujú, má na celú spoločnosť škodlivý vplyv.
Princíp dojnej kravy má viacero charakteristických čŕt. Chýba lojalita k zamestnávateľovi, k profesii. Ľudia sú pri rozhodovaní ochotní poprieť takmer všetky etické pravidlá pre vlastný prospech. Počnúc lekárom, ktorý si vypýta úplatok za recept od dôchodkyne, až po úradníka, ktorý bez všimného nedá pečiatku. Napadnuté je školstvo, súdnictvo, samospráva… Vlastne všetko. Sklamanie či únava z demokracie však nie sú namieste. Pretože demokracia je len forma, nosná kostra. Aby fungovala na sto percent, treba ju doplniť hodnotami, kultúrou, charakterom. A to sa Slovensku zatiaľ akosi nedarí.
Následky? Vážne! Tým najviditeľnejším je nízka kvalita produktov a služieb v každej oblasti, kam sa „dojná krava“ dostala. Čiže v praxi všetko, na čo sa ľudia sťažujú – schátrané nemocnice, neporiadok v justícii či úbohé sociálne služby. Ako plazivá ranná hmla sa takáto atmosféra šíri aj do súkromnej sféry. Postupne si človek na mizerné služby zvykne a zmieri sa s tým, že za lepší prístup si musí priplatiť. Či už oficiálne alebo v obálke pod stolom.
Ešte vážnejším problémom je však únik šikovných, najčastejšie mladých ľudí. Európska únia nielen otvorila svoje dvere, ale tiež uľahčila cestu ďalej. Ľudia, ktorí istý čas žili vo vyspelejšej krajine na Západe či v Škandinávii a videli, že tam „veci fungujú,“ sa len ťažko vracajú. Atmosféra v tomto štáte jednoducho čestných a životaschopných ľudí núti hľadať si cestičky von. Alebo ich zlomí. Čo je ešte nebezpečnejšie.
Máloktorá vláda chce tento problém riešiť úprimne. Poslušnosť a závislosť od autority politikom jednoducho vyhovujú. Kradnutie a podvádzanie sa ospravedlňujú ľahšie svedomím, že rovnako sa správa aj zvyšok spoločnosti.
Sklamanie ľudí je dnes príliš veľké aj preto, že november do nich vložil obrovské nádeje a očakávania. Ľudia by mali oprášiť jeho odkaz a naplniť ho skutočným obsahom. Slovensko možno má v súčasnosti zlý smer, situácia však stále nie je beznádejná. Veď zodpovednosť za svoj život a okolie drží vo svojich rukách každý sám.