Neotvárať šampanské
Hovorí sa, že najúprimnejšie výsledky volieb sú tie, v ktorých si ľudia volia svoj domov vlastnými nohami. Asi nič nedokazuje vážnosť hospodárskej krízy tak okato ako jej dopad na najbohatšie krajiny, ktoré ešte pred rokom 2008 fungovali ako silný magnet pre prácechtivých. Dnes si mnohé tieto krajiny nevedia poradiť s dôsledkami recesie, čo niekedy vedie ku skutočne pozoruhodným situáciám.
Vezmime si Mexičanov pracujúcich v USA. Pred krízou riskovali svoje úspory – a niekedy i svoje životy – aby sa dostali (často nelegálne) za „plot“ k svojmu severnému susedovi. Keď si našli prácu, posielali domov peniaze, aby pomohli rodičom, manželkám alebo svojim deťom doma v Mexiku. Chudobné rodiny dostávali poštou alebo prevodom od vysťahovalcov mesačne aj stovky dolárov.
Dnes je však ekonomika v Spojených štátoch v takom zlom stave, že zvyky a očakávania sa začínajú obracať. Stále častejšie sa objavujú správy o živoriacich rodinách v Mexiku, ktoré posielajú, čo môžu, svojim blízkym, ktorí sú v USA bez práce, prípadne im hrozí strata domova. Niektoré lokálne banky v Mexiku oznámili, že z ich pobočiek začalo prúdiť viac peňazí do Ameriky než z Ameriky do Mexika. Časy sa naozaj menia.
Pre krízu sa v USA „vyparilo“ vyše sedem miliónov pracovných miest a na jedno nové pracovné miesto sa v priemere hlási šesť uchádzačov. Je pravda, že v ostatných troch mesiacoch začala americká ekonomika znovu rásť, podobne ako niektoré krajiny v západnej Európe. To môže viesť k mylnej predstave, že problémy sa končia. S ekonomickým zotavením musia prísť aj nové pracovné miesta, alebo nie?
Skúsenosti z minulosti by mali zastaviť akékoľvek oslavy. Keď sa napríklad v Amerike zastavil pád ekonomiky po recesii v roku 2001, počet nezamestnaných rástol ešte rok a pol počas hospodárskej expanzie. Teraz to nebude inak. Od júla do septembra 2009 v USA prišlo o prácu približne 600-tisíc obyvateľov a podľa predpovedí americkej centrálnej banky bude nezamestnanosť stúpať aj naďalej. Rast nezamestnanosti na Západe a u nás, samozrejme, nebude pokračovať donekonečna, ale neverme tým, čo hovoria, že už nie je čo zlepšovať a môžeme si pokojne vyložiť nohy, „lebo kríza sa končí“.