Dubaj vypustil strašidlo
Moslimovia oslavovali minulý týždeň jeden zo svojich najvýznamnejších sviatkov Eid ul–Adha, v Amerike sa hromadne jedli morky na deň Vďakyvzdania a v Európe sa nielen alibistom a netrpezlivým politikom začínalo zdať, že kríza sa končí. A zrazu, ako čierna labuť v kŕdli bielych vtákov, svet zaskočili správy o dianí na Arabskom polostrove.
Podnikateľom v Dubaji sa pár slovami podarilo takmer na povel začať novú globálnu paniku. Najprv tamojšia štátom vlastnená firma požiadala o odklad splátok, čo pre mnohých zaváňalo bankrotom. Iní si povedali, že situácia je vlastne rovnaká, ako by skrachoval celý suverénny emirát. Celkom dobre vystihol načasovanie oznámenia Dubaja o svojich finančných problémoch novinár Matthew Lynn, keď povedal, že by bolo trefným príkladom do učebnice o tom, ako sa nemá nečakane a unáhlene meniť rozvrh splátok.
Napriek tomu bola hystéria minulý týždeň zbytočne nafúknutá. Katastrofi cké scenáre o tom, ktorá krajina ešte skrachuje, sa objavovali v osobných rozhovoroch ekonómov a na stránkach novín, ktoré si rýchlo vybrali lupy a mikroskopy, aby informovali o najrôznejších faktoch, teóriách a špekuláciách o rozšafnejšej časti Blízkeho východu. Ešte predtým, ako bolo jasné, čo sa v Dubaji naozaj deje, sa napríklad začalo hovoriť o tom, že po krachu Dubaja bude hroziť bankrot Grécka.
V skutočnosti je extrémne nepravdepodobné, že grécke banky (alebo vláda) vlastnia toľko dubajských aktív, aby sa finančný systém pri Egejskom mori zrútil pre bublinu na trhu s nehnuteľnosťami na kilometre ďaleko. Iste, popálení investori nebudú nadšene požičiavať Talianom, Grékom a iným, ktorí berú zadlžovanie ako samozrejmosť, ale vlny bankrotov sa väčšinou nezačínajú, keď ešte nie je ani prvý bankrot potvrdený.
Profesor Willem Buiter dokonca tipuje, že dubajská kríza môže byť „systémovo užitočná“ (nie nebezpečná, ako tvrdí väčšina), ak si vďaka nej vlády otvoria oči a uvedomia si, že ich nezodpovedná fiškálna politika nebude tolerovaná donekonečna. Príbeh Dubaja sa ešte neskončil, ale veriteľom dlhuje takmer desaťkrát menšiu sumu ako skrachovaná banka Lehman Brothers a ešte stále mu môže hodiť záchranné koleso jeden z jeho bohatých susedov (alebo lokálna centrálna banka), takže na zoznam mojich najväčších obáv sa zatiaľ nedostal.