Rozhodnúť môže Most
Prognózovať výsledok volieb nie je na Slovensku vôbec ľahké. Publikujú sa prieskumy verejnej mienky, nerobia sa však detailnejšie analýzy a volebné modely. Preto je veľmi ťažké predpovedať zlomy vo volebnom správaní, ktoré často prichádzajú práve v momente volieb.
Navyše elektorát strán sa prelieva a nepredvídaný pokles jednej strany zvyčajne znamená vzostup voličsky (nie však nutne politicky) blízkej strany. Predvolebná prognóza je teda len rámcovým odhadom pásiem percent, trendov a pravdepodobností.
Dôležitým faktorom je účasť. Vyššia môže pochovať malé strany a pomôcť Smeru a SaS, nižšia zachrániť HZDS. Volebná účasť dlhodobo klesá, ale pri súčasnej mobilizácii je možné predpokladať, že účasť bude podobná, ako v minulých voľbách keď bola 55 %.
Prvým z veľkých otáznikov je pozícia najsilnejšej strany Smer, ktorej preferencie pol roka klesajú. Sociálni demokrati však spustili profesionálne veľmi dobrú kampaň s jasným posolstvom. Spomedzi politických lídrov je Fico bezkonkurenčne najlepší komunikátor. Sporom o občianstvo a najmä negatívnou kampaňou, ktorá je v takejto forme a rozsahu použitá po prvý raz, začal masívnu mobilizáciu voličov.
Ak je v kampani, a nielen politickej, použitá nová metóda alebo nové médium, spravidla býva úspešná. Volebný výsledok Smeru sa na základe doterajších prieskumov dá predpovedať v pásme okolo 30 %. Či konfrontačná kampaň bude fungovať a Smeru „vráti“ voličov, alebo škandál ohľadom financovania Smer výraznejšie poškodí, zostáva otázne.
Kampaň SDKÚ nemá jasné posolstvo, je rozbitá, sivá. SDKÚ nepriniesla nijakú novú tému a výkon líderky je problematický. V prieskumoch sa pohybuje okolo 13 – 15 %. Efekt skrytých voličov, ktorí stranu oproti preferenciám výrazne posilnili v dvoch posledných voľbách, keď vládnu SDKÚ trestali v prieskumoch, ale nakoniec sa k „veľkej modrej“ vrátili, nemá prečo nastať. Naopak, môže stratiť v prospech SaS.
KDH má vyrovnanú, ale nevýraznú kampaň bez veľkých prekvapení alebo omylov. Minulý výsledok 8 % by si kresťanskí demokrati mali udržať, ale 13 %, ako mu predpovedajú niektoré prieskumy, je málo pravdepodobných. Druhým otáznikom volieb je SaS. Čerpá všade a má teda nestabilnú voličskú základňu.
Má však dlhodobo rastovú krivku, v kampani neurobila výraznejšie chyby, nadmerne neakcentovala pravicovú agendu a otvorila generačnú tému. Je zaujímavou pre ľudí hľadajúcich alternatívu a „nové tváre“. Parlament má istý, dvojciferný výsledok pravdepodobný. Môže výrazne rásť aj na úkor SDKÚ či Smeru a s druhým miestom byť veľkým prekvapením volieb.
Kľúčové pre to, či voľby vyhrá opozícia, alebo koalícia, je, či sa viacero strán dostane cez 5-percentnú hranicu. Voličská základňa HZDS je v rozklade od r. 1998. Mečiar neprišiel s nijakou témou a v kampani je prakticky neviditeľný. Aj keď kampaň nie je pre jeho voličov rozhodujúca, je veľmi nepravdepodobné, že sa HZDS do ďalšieho parlamentu dostane.
Preferencie SNS dlhodobo klesajú. Vďaka súčasnej slovensko-maďarskej hystérii však existuje predpoklad, že získa časť voličov späť a prekročí parlamentný prah. Úspech minulých volieb však nezopakuje a výsledok bude jednociferný.
SMK a Most majú dlhodobo preferencie okolo 5 %. Maďarskí voliči sú však tradične disciplinovaní a kľúčovou pri ich rozhodovaní je etnická väzba. Hystéria okolo dvojakého občianstva, pocit ohrozenia, ale aj výrazná pomoc z Budapešti pravdepodobne SMK vráti časť maďarských voličov Mostu a strana takmer isto v budúcom parlamente bude.
To však znamená pokles pre bugárovcov. Aj keď Most čerpá časť hlasov u Slovákov, väčšinu tvoria slovenskí Maďari. Most preto musí získať ďalšie percento-dve navyše od slovenských voličov. Nie je to nereálne, nekonfrontačný Bugár má dobrý imidž u Slovákov a v prípade Mostu môže na voličov pôsobiť podobný efekt ako pri SaS.
Bez Mostu sú opozičné a koaličné sily značne vyrovnané. Most tak môže rozhodnúť voľby, pretože pri prekonaní 5 % hranice je volebné víťazstvo opozície oveľa pravdepodobnejšie ako bez neho. Podoba budúcej slovenskej vlády tak možno závisí od toho, koľko Slovákov bude vo voľbách voliť Bugára.