Šialení strelci

Odborný výraz pre šialených strelcov kriminálna psychológia zatiaľ nemá. Občas sa používa pojem masový vrah, ktorý bol prevzatý z klasifikačných schém psychológov, zaoberajúcich sa skúmaním kriminálneho správania pre potreby FBI. V tomto manuáli pre klasifikovanie násilných páchateľov sa mnohonásobní vrahovia primárne delia na typ sériového a typ masového vraha. Rozlišujúcim znakom je spôsob páchania zločinov. Zatiaľ čo sériový páchateľ vraždí „na pokračovanie“, šialení strelci spĺňajú znaky masového vraha, sú však natoľko vyhraneným a extrémnym javom, že v súčasnosti sa hľadá uspokojivejšie, hlbšie vysvetlenie.

Amok

Kľúčovým slovom v diskusiách o šialených strelcoch je momentálne amok. Pravý amok predstavuje vražedné šialenstvo, presnejšie povedané, neodbrzdené a nevýberové zabíjanie v stave zmeneného vedomia, ale v rámci kultúry, v ktorej má tento ventil na uvoľnenie preplneného vnútorného napätia určitú tradíciu. Amok je teda považovaný za kultúrne podmienený syndróm.

Samotný výraz pochádza z malajčiny a znamená „odovzdať v boji aj to posledné“. Jeho prapôvodom je zrejme indické „amuco“, čo označuje bojovníka zasväteného smrti. V Malajzii je amok pôvodne vysvetľovaný rovnako ako iné podoby šialenstva, za jeho príčinu sa pokladá posadnutosť zlými démonmi.

Pravý amok sa vyznačuje určitou dynamikou vývoja. Je uvádzaný štádiom klíčenia, v ktorom jedinec stráca svoju vieru vo vonkajší svet a jeho poriadok, postihnutý upadá do stavu dráždivej slabosti. Typickým príznakom štádia klíčenia je dobrovoľná sociálna izolácia, jedinec sa sťahuje do ústrania, mení svoje životné návyky, vypadáva z rytmu bežných denných povinností. Môžu sa objaviť aj také nápadnosti, ako je pôst či dlhé pochody. Potom nastupuje štádium meditácie, ktoré je naplnené podivným špekulovaním, dochádza k pomalému posunu celkového duševného vyladenia, mení sa stav vedomia.

Údajne sa postihnutému v tejto fáze vnímaný svet stemní alebo sa zafarbí do červena (tzv. červené videnie). V mysli môže prevládať buď uvedomovaný pocit strachu, alebo pocit hnevu. To sú signály, že sa už blíži výbuch násilia, teda vlastný amok s typickými javovými stránkami, ako sú divoké výkriky, likvidačné napádanie osôb či zvierat alebo ničenie vecí či zakladanie ohňa.

Prudké deštruktívne konanie môže vyústiť do samovražednej aktivity alebo aj do okamžikov zdanlivého upokojenia, po ktorých môže opäť prepuknúť pôvodné ničenie. V poamokovom štádiu sa môže objaviť hlboký spánok či stav dezorientácie a pomätenosti, za obvyklú sa pokladá tiež amnézia na vražedné vyčíňanie.

Šialení strelci v západnej civilizácii

Šialení strelci v západnej civilizácii sa v mnohom líšia od klasického amoku. Pre západné uvažovanie je vražedné vyčíňanie na úkor nevinných obetí cudzím javom, ktorý nemá tradíciu. Nemožno ho ani dávať do súvislosti s potlačovaným sebapresadzovaním jednotlivca a jeho osobných emócií v priebehu výchovy. Bohužiaľ, o šialených strelcoch zatiaľ vieme veľmi málo.

Z pochopiteľných dôvodov nie sú dostupní pre seriózne psychologické výskumy. Vo väčšine prípadov končia svoj život na mieste masakry, či už rukou policajného ostreľovača, alebo svojou vlastnou. Samovraždu šialeného strelca krátko po akcii preto pokladáme za normálny, typický koniec drámy. V takejto situácii sme potom odkázaní na zisťovanie anamnestických údajov zo života páchateľa z výpovedí osôb, ktorí šialeného strelca poznali pred kritickou udalosťou.

V oboch prípadoch sú však závery takého ex post skúmania výrazne ovplyvnené práve tým, čo sa stalo. To je zrejme tiež dôvod, prečo taký retrospektívny prístup zatiaľ priniesol len obmedzené poznatky. Empirické opisné charakteristiky sú však zatiaľ slabé. Typickým šialeným strelcom je v súčasnosti muž.

Známe sú síce aj ojedinelé prípady masových vražedkýň, ale tie sa uchyľujú k iným nástrojom, ako je strelná zbraň (napr. v českom prípade páchateľka nasmerovala svoje nákladné auto do čakajúcich ľudí na električkovej zastávke). Vekové rozpätie u šialených strelcov je podstatne širšie ako u páchateľov pravého amoku – a to na oboch stranách kontinua.

Dá sa predísť masakre?

Verejnosť je extrémnym výbuchom agresie vždy otrasená. Hádam najviac samotným faktom, že väčšina šialených strelcov (s výnimkou psychotických páchateľov) koná úmyselne a na čin sa pripravuje, teda vie a chce urobiť presne to, čo následne vykoná.

Konkrétnej masakre možno len ťažko predísť. Napriek tomu je správne domnievať sa, že šance zabrzdiť výskyt tejto extrémnej podoby agresie nie sú úplne beznádejné. Psychológovia by mali byť o pozadí tohto javu informovaní. Amok či vražedné šialenstvo predsa nie sú dielom okamihu, ale predchádza im fáza „klíčenia“.

V nej sa obvykle objavujú varovné príznaky, nezriedka i tzv. amokové reči. Psychológovia by mali byť na varovné signály citliví, riziká vražednej zúrivosti by nemali podceňovať. V prípade čo i len intuitívneho podozrenia treba hľadať účinné brzdy proti krutej a nezmyselnej agresii podľa konkrétneho pozadia prípadu.

Typy šialených strelcov v západnej spoločnosti

Životnú situáciu šialených strelcov z frustrácie pred činom možno hodnotiť ako tieseň, ktorá je navodená vonkajšími stresujúcimi okolnosťami. Dôvody frustrácie sú však celkom bežné, pretože v priebehu života stretnú mnoho ľudí. Môže ísť o sklamanie v láske (tak to bolo u 16-ročného francúzskeho učňa), o stratu zamestnania (prípad Huberty, ktorý v reštaurácii McDonald's v San Diegu v roku 1984 zavraždil 21 ľudí a zranil ďalších 11 osôb) alebo o nedostatok peňazí (strieľajúci maklér v USA na konci leta 1999).

Vzhľadom na to, že vonkajšie tlaky nestačia na zrozumiteľné vysvetlenie bezhlavého zabíjania nevinných neznámych osôb, zásadný význam sa prisudzuje osobnostným faktorom. Psychologická diagnóza sa pohybuje medzi narcistickou osobnosťou až po poruchy typu hraničnej osobnosti. V osobnostných charakteristikách týchto zabijakov nachádzame obvykle pasívne agresívne založenie, problémy s vlastnou identitou, uzavretosťou a slabou sebakontrolou spojenou so sklonom k impulzívnemu konaniu.

Medzi vedľajšie znaky patrí vášeň pre zbrane, ťažkosti s nadväzovaním interpersonálnych vzťahov a niekedy sexuálna abstinencia. U tohto typu sa môžeme stretnúť s prvotnou likvidáciou svojich blízkych (rodičov, vlastnej rodiny), po ktorej bezprostredne nasleduje vražedné šialenstvo na verejnom priestranstve smerujúce proti anonymným obetiam.

Samovražda v závere môže a nemusí byť. Predpokladá sa tiež neblahý účinok napodobňovania. Iniciálny prípad môže inšpirovať budúceho páchateľa k tomu, aby z fázy vnútorného fantazírovania prešiel k štádiu plánovania. V tomto okamžiku je už riziko akcie veľmi veľké. Len včasné opatrenia zo strany vnímavého okolia môžu masakre zabrániť.

Šialení strelci z fanatizmu nekonajú zo zúfalstva, ale z presvedčenia. To je typickým znakom pre túto skupinu. Ako terč si vyberajú zhromaždenia ľudí, ktorých vo svojich osobných predstavách pokladajú za pôvodcov zla. Možno ich označiť za lovcov či zabijakov predpokladaných hriešnikov. V ich osobnostnej štruktúre dominuje intolerancia a neznášanlivosť, sú skôr staršieho veku, svoj čin si plánujú a po divokej streľbe hneď opúšťajú miesto činu. Samovražda na mieste masakry je u tohto typu skôr vzácnosťou.

Pri type šialených strelcov kultového rázu môže byť v hre napodobňovanie a inšpirácia z podobných prípadov. Bývajú zvyčajne mladšieho veku, masakru starostlivo pripravujú a zrejme najvýraznejším znakom je možnosť spolupáchateľstva. Len u tohto typu sa stretávame s masakrami, ktoré majú na svedomí viacerí páchatelia. Inak povedané, na mieste hrôzy vyčíňajú dvaja páchatelia. Tento údaj je empirický a platí pre masových vrahov používajúcich strelné zbrane. Pri iných likvidačných prostriedkoch môže byť počet páchateľov vyšší, ako to bolo pri plynovom útoku v japonskom metre.

Psychologickou dominantou je potom sektárstvo, teda príslušnosť k ohraničenej skupine spojenej vyznávaním svojráznych postojov, hodnôt a rituálov. V motivácii šialených strelcov konajúcich na pozadí duševnej choroby jednoznačne a preukázateľne dominuje závažná duševná choroba. Diagnóza v týchto prípadoch smeruje do oblasti psychóz (schizofrénia, depresie, paranoidný vývoj, paranoja). K javovým stránkach patrí, že masakra je vždy dielom jednotlivca, k samovražedným aktivitám nedochádza.

Šialený strelec tohto typu môže pred útokom na neznáme osoby najskôr vyvraždiť svojich blízkych (ide vlastne o ich záchranu), nie je to však pevným znakom. Páchateľ mohol byť pre svoje ťažkosti už predtým v odbornej starostlivosti. Súčasne sa vyskytujú prípady, keď šialený strelec je schopný svoje ťažkosti pred okolím tajiť a až samotná masakra ohlasuje chorobu a upozorňuje na jej vážnosť.

Pokiaľ ide o páchateľa masakru v Bratislave, je zatiaľ málo informácií o jeho osobe a o tom, čo predchádzalo vražednému besneniu. Z verejne dostupných zdrojov je známe, že voľný čas trávil streleckým tréningom. Podľa tohto znaku by spadal do typu tzv. pseudocommandos. Tí sú osamelí, zvýšene citliví na rešpekt k svojej osobe, posadnutí zbraňami, svoj čin plánujú a počítajú s tým, že budú zabití rukou policajtov.

Záver

Masové či amokové vraždy sú síce štatisticky vzaté okrajovým javom, ale už kvôli počtu nevinných obetí ich nie je možné vo výskume ani v praxi prehliadať. Verejnosť je týmito tragédiami vždy otrasená. Azda najviac samotným faktom, že drvivá väčšina amokových strelcov koná úmyselne a na čin sa pripravuje. Okrem iného i masaker v Blackburgu vo Virgínii na tamojšej technickej univerzite rozvíril diskusiu o tom, či mu bolo možné predísť.

Expert z nedávno vzniknutého Inštitútu pre psychológiu a bezpečnosť v Aschaffenburgu (Nemecko) tvrdí, že excesy násilia v škole možno predvídať (pozri www.institut-psychologie-sicherheit.de). Aj keď s týmto optimistickým názorom nemusí každý súhlasiť, je pravda, že forenzno-psychologický výskum amokového násilia prispieva k vypracovaniu poznatkov, ktoré možno využiť na prevenciu týchto extrémnych podôb vražednej a samovražednej agresie.