Páni a kmáni
Tak to už chodí. Desaťročia, storočia. O tisícročiach sa neodvážim hádať. Kmáni sa bijú, páni sa spolu zabávajú. Kmáni si vybíjajú zuby za pravdy svojich pánov a sú ochotní nenávidieť každého, kto nemá rovnaký názor. Navzájom si vyčítajú svoje skutočné i domnelé hriechy a páni si za oponou ponúkajú tykanie a dohadzujú kšefty.
Čo už sme sa my kmáni napočúvali od pánov hayekovcov, čo za monštrum je štát. Vraj vždy kradne, vždy sa nám snaží čo najviac posunúť „deň daňovej slobody“ na čo najneskorší dátum. Z júna na júl a potom na august. Ale oni, praví hayekovci, robia všetko možné, len aby sme deň daňovej slobody slávili čo najskôr, najradšej už 2. januára. Oni predsa, haeykovci s veľkým H, sú vznešeným rodom bojujúcim proti všetkému, čo má nejakú spojitosť so štátom. V mene našej slobody sú ochotní urobiť čokoľvek.
Ukázalo sa, že naozaj sú ochotní urobiť čokoľvek. Dokonca robiť biznis so štátom nimi tak úprimne nenávideným. Prečo by aj nie, veď štát sa správa ako idiot. Veď len idiot financuje svojich protivníkov. Hayekovci vraj dostali od ministerstva financií milión eur za niečo veľmi dôležité. Je to jedno za čo. Toho, kto s nimi podpísal zmluvu, nemožno charakterizovať ináč ako idiota.
Veď predsa hayekovec, to je ten, čo keď ide po Námestí slobody popred Úrad vlády, si stále odpľúva a opakuje: fuj, fuj, tu sídli štát. A pravý hayekovec sa zďaleka vyhne aj Štefanovičovej, sídlu ministerstva financií. Bolo by to predsa pod jeho úroveň ísť po ulici, po ktorej prechádza toľko štátnych úradníkov. Pravý hayekovec má predsa svoju česť.
A tu zrazu sa dozvieme, že slovenskí hayekovci obchodovali so štátom. A nás milí hayekovci presviedčali, že čím bližšie k štátu, tým horšie, tým nemorálnejšie, tým škaredšie. Ktovie, či vôbec svoje rady štátu uverejnia. A keby aj, sú iste také sofistikované, že ich my kmáni ani nedokážeme pochopiť. Možno keby ich uverejnili, dostanú rovno Nobelovu cenu za ekonómiu. Nakoniec už je čas, aby Nobelovu cenu dostal aj nejaký východoeurópsky ekonomický génius.
My nehayekovci si už dávno myslíme, že sir Hayek, ktorý už osem rokov leží v hrobe, vždy, keď ho informujú o slovenských hayekovcoch, sa začína v hrobe obracať. Nevieme síce, či sa obracia sprava doľava, alebo zľava doprava, obracia sa však určite. Spravodlivosť síce považoval za fikciu, súc presvedčený, že kto uspeje na trhu, ten má právo na svojej strane. Takže asi idiotom nie je ten, kto peniaze inkasoval, ale ten, kto ich na účet týchto milých intelektuálnych ctrlacákov poukázal.
Sir F. A. Hayek si zrejme nevedel predstaviť, že môže existovať taká podivná vec ako slovenský trh expertných služieb. V Stuttgarte, kde naposledy pôsobil, síce v jednom predmestskom kine premietali český film Limonádový Joe. Bolo pod jeho intelektuálnu roveň, aby šiel vtedy do kina.
Škoda, keby ho navštívil, dozvedel by sa, že v tejto časti sveta platí „Grázel nebo hrdina, všechno jedna rodina“ a aspoň trošku by korigoval svoje nadšenie pre trh bez prívlastkov. Nevedel si zrejme predstaviť, že v tejto časti sveta trh bez prívlastkov je trhom bez morálky. Bol to skrátka obyčajný rakúsky „šniclák“, ktorý nevedel, ako to u nás v Pressburgu chodí.
Nuž ľahko je byť ľavicou v štáte, kde pravica je financovaná z ministerstva financií, ktoré riadi reprezentant ľavicovej strany. A ťažko je byť pravicou, ktorá je reprezentovaná takými zábavnými expertmi, ako sú naši milí hayekovci.