Samospráva v roku 2010
Slovenská národná rada zvolená v júni 1990 schválila zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a následne sa konali prvé voľby starostov, resp. primátorov a poslancov zastupiteľstiev. Od 1. januára 1991 obecné samosprávy existujú, fungujú a pracujú. Pri schvaľovaní návrhu sme sa naivne a idealisticky domnievali, že ak bude dobrý legislatívny základ, potom nič nebráni rozvoju obecnej samosprávy.
Kvalitná legislatíva
Tam, kde si občania spomedzi seba vybrali a zvolili dobrých zástupcov, je dnes vidieť, ako tieto obce a mestá ožili a rozvíjajú sa. Tam, kde to nefunguje, to určite nie je vina zákonov, ale skôr tu došlo k zlyhaniu ľudí. Výkon obecnej samosprávy je v rukách konkrétnych ľudí. Od nich závisí, či správa vecí obecných funguje, alebo nefunguje. Treba si uvedomiť, že na Slovensku máme takmer 3-tisíc obcí. V každej jednej musí byť starosta a zastupiteľstvo. To sú tisíce ľudí, ktorí každé 4 roky získajú mandát na rozhodovanie.
Samotné právne predpisy upravujúce obecnú samosprávu pritom podľa mňa patria k tomu najlepšiemu, čo bolo po nežnej revolúcii uzákonené. Ani pomerne časté novelizácie týchto predpisov východiskový stav nezhoršili. Aj pri porovnaní sa so susednými štátmi alebo aj s vyspelými demokratickými štátmi, patrí slovenská právna úprava k vysoko hodnoteným.
Najmä po tom, čo po roku 2001 bola zrealizovaná decentralizácia a na územnú samosprávu prešli mnohé kompetencie z miestnej štátnej správy. Týmto bola naplnená zásada subsidiarity, podľa ktorej sa má výkon verejnej moci robiť čo najbližšie k tomu, kto to potrebuje. Naplnila sa aj požiadavka samosprávy, a to „samofinancovanie“ originálnych kompetencií nezávisle od štátu, presnejšie od úradujúcej vlády či aktuálneho zloženia NR SR.
Najdôležitejší sú ľudia
Nemyslím si však, že v slovenských obciach a mestách je všetko v poriadku. Kde sa do funkcie starostu či poslancov dostali ľudia, ktorí nemyslia na dobrú správu vecí verejných, ale na svoje záujmy a záujmy im blízkych osôb či firiem, nastali zlé časy. Nie je problém, a to v súlade s platnými predpismi, rozpredať obecný majetok alebo podpísať rôzne zmluvy v rozpore s verejným záujmom a potrebami obyvateľov.
Ak sa občania nestarajú o to, o čom a s akým výsledkom rokujú ich volení zástupcovia, potom sa jedného dňa môžu dozvedieť, že cez ich záhradu budú jazdiť automobily, že ich školu alebo sociálne zariadenie ako nadbytočný a nepotrebný majetok už vlastní nejaký súkromník alebo že obec je taká zadlžená, že prichádza exekúcia a nútená správa.
Samosprávu vykonávajú sami občania. Niektorí lepšie, iní horšie. Niektorí volení zástupcovia majú na správu vecí verejných (a sem patrí aj rozhodovanie o strategických plánoch rozvoja, o pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja, o územnom pláne, o rozpočte, o nakladaní s nehnuteľným i iným majetkom…) odborné znalosti aj potrebné schopnosti. Lenže stane sa, že do volenej funkcie sa dostane aj ten, kto je síce ochotný, ale neschopný. Alebo ešte horšie, schopný všetkého, aj keď tým môže spôsobiť problémy či dokonca škodu svojej obci.
Obec a jej samospráva nemajú nad sebou také orgány, ktoré by ich mohli preventívne kontrolovať a prípadne korigovať „zlé“ rozhodnutie. Ak zo strany orgánov obce nebol porušený zákon, potom nik – ani polícia, prokuratúra, NKÚ SR či vláda – nemôže takéto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
Správa vecí verejných
Legislatíva je len jedna z podmienok dobrej a fungujúcej samosprávy. Nepochybne sú niektoré veci, ktoré sú vyžadujú aj legislatívne riešenie. Treba urobiť „inventúru“ a povedať si otvorene a úprimne, ako sa naplnili predstavy, prípadne si aj priznať, kde a v čom sa urobili chyby. Bez sebareflexie nie je možné napredovať. Všetko závisí najmä od ľudí. Nielen od tých vo vláde, poslancov NR SR či komunálnych politikov. Ale aj od nás, obyvateľov – daňovníkov a voličov. Nezabúdajme, že samospráva znamená „sami si spravujeme veci verejné = svoje“.
My si svojich starostov či primátorov a poslancov volíme, preto by sme mali vedieť, prečo a komu dáme mandát, aby za a v mene nás rozhodovali. A napriek danej dôvere ich musíme aj kontrolovať. Lebo moc prináša pokušenie a nie každý tomuto dokáže odolať. Preto by sme sa mali na voľbách zúčastniť, ale aj potom sa zaujímať o to, ako svoju funkciu zvládajú. A nebáť sa prejaviť svoj názor. Podmienkou demokracie a samosprávy je existencia občanov, ktorí sa aktívne o veci zaujímajú, nielen pasívne sa prizerajú a potom sa sťažujú.
Súvisiace články
Komentáre | pred 15 rokmi | 1
