Samospráva, či už stranospráva?
Primátorom a starostom skrátia výkon ich funkcie o rok. Tak sa uvažuje v pripravovanom volebnom kódexe ministra vnútra Daniela Lipšica. Čo to všetko spôsobí?
Okrem iného 21-tisíc miestnych poslancov, ako aj 2 800 starostov a primátorov nebude mať na plnenie volebných programov dostatok času. Stopnú sa finančne náročné a na dlhší čas rozložené investície, ktoré mali výrazne zmeniť tvár miest a obcí, zlepšiť ich funkčnosť, obyvateľom poskytnúť vyššiu kvalitu života.
Kto by riskoval rozloženie infraštruktúry, rozostavanie stavieb, nedokončenie akcií? Meniť pravidlá počas hry? V Českej republike to vyskúšali, ale ústavný súd vyhovel sťažnosti poslanca Miloša Melčáka, ktorý namietal skrátenie volebného obdobia parlamentu v roku 2009. Nestačí sa poučiť od susedov?
Slovensko potrebuje volebný kódex, no nie za cenu porušenia iných pravidiel. Treba pripraviť hlbokú a trpezlivú verejnú diskusiu. Hovorí sa o možnosti voliť v jeden deň prezidenta republiky a poslancov do Európskeho parlamentu. Obávam sa, či to nezníži význam voľby hlavy štátu. Ide o symbol štátu, ako je hymna, štátny znak či zástava.
Prezidentské voľby majú svoju výnimočnosť, pozitívnu politickú atraktívnosť, o čom svedčí aj opakovaná 50-percentná účasť voličov. Fakt je, že pokiaľ ide o europoslancov, väčšiny z nich sa chcú politické strany zbaviť „odložením“ čo najďalej. Potom sa nemožno čudovať ani nie 20-percentnej volebnej účasti. Na to sa pozrime a nenúťme ľudí, aby využívali svoje ústavné právo, nechystajme na nich kadejaké chytáky, ako ich dostať k urnám.
Osobitnou kapitolou úvah o zmene volebných zákonov je spojenie regionálnych volieb s komunálnymi. Bol by to obyčajný chaos. Napríklad obyvateľovi Petržalky doručia tieto kandidačné listiny: zoznam kandidátov za volebný obvod na voľbu poslancov do mestského zastupiteľstva hlavného mesta, zoznam kandidátov na primátora Bratislavy, zoznam kandidátov na voľby poslancov do miestneho zastupiteľstva, zoznam na voľbu petržalského starostu, na voľby poslancov do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja mená kandidátov spoločného volebného obvodu Petržalka, Jarovce, Rusovce a Čunovo a konečne kandidátku na voľby župana.
Teda šesť plachiet s menami. Nečudoval by som sa, keby nejeden občan túto kopu papierov šmaril rovno do kúta a na voľby rezignoval. Stranícky volič nie. Ten nehľadá osobnosti, ale „tých svojich“. Žeby išlo práve o to, keď sa navrhujú aj dvojkolové voľby starostov a primátorov? Niekoho asi veľmi dráždi, že tretina zvolených starostov a primátorov vo vlaňajších komunálnych voľbách je bez straníckej príslušnosti, nezávislí.
Podľa uvažovanej zmeny do druhého kola volieb starostu či primátora postúpia dvaja kandidáti. Ak sa v tomto súboji stretne nezávislý kandidát so straníckym, výsledok je vopred známy. Rôznofarebné strany sa účelovo spoja a súpera prevalcujú. A ako obstojí argument o finančnej úspore, ak majú byť voľby starostov a primátorov (spolu ich je 2 800) v prípade potreby dvojkolové?
Ak sme do roku 1989 hovorili o vláde menšiny (v ČSSR 12 percent občanov boli členovia KSČ), dnes o nás budú rozhodovať 2 či 3 percentá ľudí? Napríklad Petržalka má 115-tisíc obyvateľov, z toho sa politicky organizuje sotva 300. Tak vlastne o čo predovšetkým ide v chystanom volebnom kódexe?