Rovnaký prístup
Aj keď je zaradenie otázky č. 23 - náboženské vyznanie - do sčítania obyvateľov diskutabilné svojou formou i obsahom, predsa len je potrebné zobrať vyplnenie tejto otázky ako príležitosť.
Slovenská republika uzavrela medzinárodnú Základnú zmluvu so Svätou stolicou (Vatikánom) o – minimálne – osobitnom postavení katolíckej cirkvi a občanov katolíckeho vierovyznania v našom štáte. Podobne s ostatnými registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami pre zmenu formou prezidentskej zmluvy potvrdila podobné postavenie pre ne a ich veriacich. V mene rešpektovania významného postavenia cirkví v dejinách a aktuálnej úlohe v sociálnej, morálnej a kultúrnej oblasti.
Podpísanie týchto zmlúv a následných vykonávacích zmlúv o náboženskej výchove a pastoračnej činnosti v ozbrojených silách zabezpečilo cirkvám a ich veriacim právo na rešpektovanie zo strany štátu ich posvätných miest, výhrady svedomia podľa vieroučných zásad registrovaných cirkví, rešpektovanie cirkevných sviatkov ako dní voľna, právnu relevanciu uzatvárania manželstiev pred cirkevnými orgánmi, právo umožniť náboženskú výchovu v súlade s učením cirkví na základných a stredných školách, realizáciu vzdelávania, výchovnej, vedecko-výskumnej, misijnej, charitatívnej činnosti v zdravotníckych, sociálnych a nápravných zariadeniach, právo vstupu do vysielania verejnoprávnych spoločenských informačných prostriedkov, právo na finančné zabezpečenie činnosti a platov.
Ako však ukazujú výsledky predchádzajúcich sčítaní obyvateľov, okrem veriacich je v našej spoločnosti i značná skupina občanov s nenáboženským náhľadom na svet: humanisti, agnostici, ateisti, skeptici a pod. Veľká väčšina z nich sa nezdružuje v organizáciách, ako je napríklad Spoločnosť Prometheus, ale aj tak žijú svojím každodenným životom bez náboženského vyznania. Občania s nenáboženským vyznaním tvoria druhú najpočetnejšiu svetonázorovú skupinu Slovenska. Nie je rozhodujúce, či je ich desať alebo tridsať percent, pretože v obidvoch prípadoch je to už tzv. veľká menšina. Prečo im však Slovenská republika nepriznáva rovnaké práva z úcty k ich podielu na dejinách Slovákov, z rešpektovania ich aktuálnej úlohy v sociálnej, morálnej či kultúrnej oblasti? Prečo k nim pristupuje ako k občanom druhej kategórie ?
A to napriek tomu, že podľa článku 24, ods. 1. našej ústavy má každý právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. Čiže právo byť bez vyznania a zároveň toto svoje presvedčenie aj verejne prejavovať je upravené zároveň so slobodou myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery. Týmto je dávané na roveň s postavením náboženského vyznania. Ako na to upozornil ústavný právnik Eduard Barány, zvlášť dôležité je spojenie tejto formulácie s čl. 12, ods. 4 ústavy: „Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“ T. j., pretože niekto je bez náboženského vyznania, a toto svoje presvedčenie verejne prejavuje, nesmie preto byť ukrátený na svojich právach. Nielen základných právach podľa ústavy, ale akýchkoľvek.
Občania bez náboženského vyznania sa na rozdiel od príslušníkov niektorých iných menšín, nedomáhajú ochrany pozitívnou diskrimináciou v podobe zvláštnych práv. Nespochybňujú právo štátu podporovať cirkvi a veriacich. Ide o to, aby rovnako pristupoval aj k občanom s nenáboženským náhľadom na svet a ich organizáciám. Ide o obnovenie všeobecnej rovnosti v dôstojnosti a v právach. Ak sa chceme priblížiť k ideálu rovnosti a rovnoprávnosti, nie je to možné inak ako podobným zvláštnym postavením, s podobnými právami vyrovnávajúcimi súčasnú situáciu. Sčítanie obyvateľov je príležitosťou poukázať na opodstatnenosť tejto požiadavky.