Hazardovanie s dôverou
V tieto dni sa na Slovensku udial rad znepokojujúcich udalostí, ktoré vypovedajú o nedobrom stave politického prostredia a o nerešpektovaní demokratických pravidiel u nás.
Jednou z najkrikľavejších je nevídaná politizácia voľby generálneho prokurátora. Predpokladaná súťaž kandidátov, kde by sa v rozumnej miere prejavili aj preferencie vládnych a opozičných síl, sa zvrhla na bezpríkladnú politickú manipuláciu zo strany roztrieštenej vládnej koalície, neistej v samej sebe a svojej jednote. Tá sa vzhľadom na svoju slabosť nerozpakovala pre dosiahnutie svojich straníckych cieľov účelovo meniť zákony.
A tak presadila verejnú voľbu prokurátora, ktorá jej umožňuje kontrolovať, ako ktorý poslanec hlasuje. Aspoň že takto ešte raz poprela aj fikciu, že poslanci môžu hlasovať slobodne podľa svojho presvedčenia. Osobitným sklamaním je vládny kandidát pán Čentéš, ktorý spočiatku vystupoval ako odborník, aby sa napokon prejavil ako poslušný spoluhráč jednej časti politického spektra, ktorá si ho ako „svojho“ napokon predsa len v tajnej voľbe zvolila. Presvedčivo to dokázali jeho účelové súhlasy a nesúhlasy s účasťou na voľbe, podľa potreby vládnej koalície. Tento inak kvalifikovaný profesionál tým stratil politickú bezúhonnosť a dôveryhodnosť. Len ťažko ho bude možné v budúcnosti brať ako nadstraníckeho a nepolitického garanta práva a poriadku, najmä ak to nepreukáže viditeľným a razantným podielom na zvýšení vymožiteľnosti práva na Slovensku podľa princípu „padni komu padni“.
Právny nihilizmus a nízka úroveň politickej kultúry dokumentovali aj znevažujúce postoje predsedu NR SR a predsedu SDKÚ k rozhodnutiu Ústavného súdu k verejnej voľbe. Najmä predseda NR SR by ako jeden z najvyšších ústavných činiteľov štátu mal pochopiť, že z tejto pozície sa rozhodnutia Ústavného súdu napriek všetkým vnútorným nutkaniam a straníckym záujmom nekomentujú, ale rešpektujú.
Morálny úpadok súdnictva a prokuratúry znovu potvrdil aj nechutný záznam, v ktorom figuruje súčasný dočasný šéf generálnej prokuratúry spolu s niektorými sudcami Najvyššieho súdu, ale aj prepustenie mafiána Mella naším súdom na slobodu po tom, čo sme ho dlhé roky akože hľadali.
Veľavravné sú aj reakcie na hodnotenie stavu nášho súdnictva čestným predsedom medzinárodnej asociácie sudcov. Ten podľa médií kritizoval predsedu Najvyššieho sudu okrem iného za to, že obracia nedostatky systému vo svoj prospech, ale tiež ministerstvo spravodlivosti za pokusy štátu zasahovať do oblasti súdnictva. Výsledok sa dal očakávať – žiadna sebareflexia, len odmietanie kritiky.
Výsledkom tohto politikárčenia a straníckej manipulácie je nielen katastrofálny nedostatok dôvery občanov vo vymožiteľnosť práva a súdnictvo na Slovensku ale aj rastúce znechutenie z politiky vlády. Pokračujúca strata morálneho kreditu a postavenia etablovaných politických strán a politikov len nahráva tým, ktorí politiku vidia v ľúbivých heslách a krokoch zatiaľ marginálnych straničiek. Čo je však horšie, vedie k poklesu dôvery v demokratický politicky systém a otvára dvere rôznym populistom a extrémistom, tak ako sa to deje aj v niektorých susedných štátoch. Vývoj ich politického prostredia by nám mal byť výstrahou a varovaním.