Ďalekosiahle dôsledky
V britskom parlamente minulý týždeň zaznelo konštatovanie, že Grécko je už v podstate rok v platobnej neschopnosti.
Čiže o jeho štátnom bankrote by bolo treba hovoriť v minulom čase? Dôsledky takého stavu budú pravdepodobne mať globálny charakter, teda neobmedzia sa len na Európu.
Priznanie platobnej neschopnosti by zrejme vyvolalo nevyhnutné zoštátnenie gréckych bánk, keďže strata dôvery v ne by vyvolala paniku ich klientov. Vláda by musela nariadiť dočasné zatvorenie bánk pred ich zoštátnením. Potom by mohlo nasledovať podlomenie dôvery v európske banky. Tie poskytli Grécku úvery len na nákup dlhopisov v hodnote 53 miliárd eur. Najviac sú tým ohrozené banky Francúzska (56,7 mld. eur úverov) a Nemecka (33,9 mld.). Veritelia môžu rátať iba v prípade dlhopisov s viac ako 40-percentnými stratami, v sume prevyšujúcej 20 miliárd eur.
Dnes je ešte ťažké odhadnúť, o koľko by sa tým zvýšili rizikové príplatky (credit default swaps – CDS) aj na ostatné úvery. V prípade ekonomík s neistým výhľadom sa môžu tieto rizikové príplatky vyšplhať do nebývalých výšok. Na porovnanie, podľa údajov agentúry CMA DataVision pred dvoma týždňami dosiahli CDS Grécka 2 200 bodov (teda na každých 10 mil. eur úveru pripadnú 2,2 mil. eur rizikových príplatkov), kým v prípade Maďarska dosahovali CDS 274 bodov (na 10 mil. eur úveru 274-tisíc eur rizikových príplatkov).
Ďalším dôsledkom platobnej neschopnosti Grécka môže byť globálna úverová kríza. Do problémov by sa mohli dostať aj investičné fondy v USA. Tým by sa ukázalo, že americké peňažné fondy sú viac závislé od krátkodobých úverov európskych bánk, ako si to väčšina investorov pripúšťa. To by mohlo spôsobiť novú vlnu sporenia a poklesu spotreby obyvateľstva USA.
Keďže väčšina toxických úverov v Európe sa zhromažďuje v Európskej centrálnej banke (ECB), tá by sa v dôsledku gréckeho bankrotu mohla dostať do krízy. Ak by v Aténach došlo k vypuknutiu ľudového povstania, mohlo by to povzbudiť ďalšie zoslabnuté európske ekonomiky Írsko a Portugalsko k tomu, aby vyhlásili platobnú neschopnosť. Veď ak sa Grécku majú odpustiť dlhy, prečo by sa tak nemohlo stať aj v ich prípade?
Grécky bankrot môže vyvolať aj politickú krízu v Nemecku. Je známe, že veľká časť tamojšieho obyvateľstva je proti eurovalom na záchranu tzv. nezodpovedných štátov južnej Európy. Akákoľvek nečakaná finančná pomoc Grécku môže spustiť „palácový prevrat“ proti kancelárke Angele Merkelovej.
Nemali by sa podceňovať ani ďalšie tri možné globálne dôsledky bankrotu Grécka. Ak by totiž Francúzsko a Nemecko utrpeli značné finančné straty pre Grécko (Portugalsko atď.), mohli by pristúpiť k zvýšeniu cla napr. pre výrobky pochádzajúce z Ázie. To by znamenalo oživenie protekcionizmu.
Nová vlna protekcionizmu v Európe spojená s poklesom spotreby v USA by odhalila jestvujúce slabiny ekonomiky Číny. Pre zníženie dopytu by musela vláda v Pekingu ustúpiť na fronte boja proti inflácii, aby sa tak pokúsila udržať tempo hospodárskeho rastu. Ak by tak neurobila, čínska ekonomika by sa mohla doslova „položiť“. To by ju vrhlo späť o celé roky vo vývoji a mnohé investície by sa museli zastaviť. To by nemuselo zostať bez následkov ani pre čerstvo prisľúbenú finančnú pomoc Číny Maďarsku.
Globálne dôsledky bankrotu Grécka by zasiahli aj Spojené štáty. Okrem už uvedených vplyvov by to mohlo vyvolať aj konflikt medzi republikánmi a demokratmi okolo výšky povoleného deficitu v hospodárení federálnej vlády. Po gréckom bankrote by si už zrejme žiadny americký politik nedovolil (ako dnes republikáni) hovoriť o nevyhnutnosti ďalšieho „rozpočtovo-daňového balíčka“.