Diaľničné harakiri
Ešte šťastie, že aj slovenskí voliči, nielen politici, majú slepačiu pamäť.
Bez nej by si iste spomenuli, že diaľnicu z Bratislavy do Košíc okľukou cez Žilinu sľuboval Vladimír Mečiar do roku 2000, Mikuláš Dzurinda o pár rokov neskôr a Robert Fico do roku 2010. Všetci, ktorí sa báli, že Iveta Radičová z tohto peletónu vystúpi, si 6. júla 2011 vydýchli. Nový termín sa volá 2017 – a je ešte nereálnejší, ako boli sľuby všetkých jej predchodcov. Nič to, v roku 2017 bude pri moci niekto úplne iný, nech rieši.
Aby sme Radičovej a partii jej rozhádaných chlapcov nekrivdili, hneď na začiatku urobili zásadný krok, keď zrušili dva PPP projekty, ktoré by Slovensko po uši zadlžili. Po tom, čo tak oddialili náš hromadný výlet do Grécka, ho nahradili víziou vydojenia fondov Európskej únie.
Čaro náhody chcelo, že Figeľov sen o vydojení eurofondov do slovenských tunelov odklepla Radičovej vláda presne v deň, keď agentúra Moody's o štyri stupne znížila rating Portugalska, čím úročenie portugalských dlhopisov vyliezlo k 15 percentám a štát sa prepadol do špekulatívneho pásma. A dva týždne po tom, čo krajiny Medzinárodnej agentúry pre energiu len po tretí raz v histórii uvoľnili na trh ropu zo strategických ropných rezerv, aby sa tak pokúsili predísť pádu svetovej ekonomiky do ďalšej fázy globálnej recesie.
Po uši v kríze nie sú v Európe iba Grécko, Portugalsko, Írsko a ďalšie PIGS. Do hlbokej krízy sa voľným pádom rúti aj Slovensko. Presne to vedia opísať práve poprepúšťaní pacienti z desiatok zrušených geriatrických, psychiatrických, doliečovacích a ďalších oddelení. Tento akt vydávaný za „reformu“ zdravotníctva nie je ničím iným ako masovou pasívnou eutanáziou na opateru odkázaných stareniek a duševne chorých ľudí. Nazvať ho surovou bezcitnosťou voči bezbranným ľuďom nie je literárna hyperbola, ako sa nás snažia presviedčať mladiství propagandisti Radičovej vlády. Naopak, je to prikrášľovanie brutality.
Tváriť sa, že nechať umierať starých ľudí bez primeranej zdravotnej starostlivosti s budovaním Figeľových tunelov nesúvisí, je hlúposť, ktorej by inteligentnejší voliči už nemali naletieť. Iste, v zdravotníctve sa kradne. Tak ako všade na Slovensku, vládami počnúc. Ale naše zdravotníctvo je aj hlboko podfinancované, lebo štát za svojich poistencov neplatí plné poistné. Peniaze, ktoré má platiť do zdravotného systému, dlhé roky idú, okrem iného, na betón a tunely a cestné kšefty. Peniaze únie, ktoré by mali tiecť do zdravotníctva, školstva, či vedy detto.
Pozrime sa, kde presne na Slovensku majú pršať peniaze a liať sa betón. Ak by ste si mysleli, že peniaze potečú v súlade s cieľmi EÚ do chudobných a zaostávajúcich regiónov, z ilúzií vás vyliečia čísla z plánu. Radičovej kabinet odklepol 900 miliónov eur investícií do okresu Žilina. O ďalšie 1,2 miliardy sa tento okres podelí s Čadcou a Kysuckým Novým Mestom. Do Žilinského kraja chce vláda SDKÚ, KDH, SAS a Mostu napumpovať spolu 3,64 miliárd eur.
Približne 840 miliónov má dostať Bratislava a jej blízke okolie. Na celý zvyšok Slovenska zostane 1,78 miliardy – menej ako súčasná vláda priklepla dvom okresom okolo Žiliny. Košický a Nitriansky kraj nedostanú nič, Bystrický omrvinky z tunelového hodokvasu. Ejhľa, spravodlivosť!
Nemožno mať najmenšie pochybnosti, že Figeľov plán požehnaný Radičovou sa skončí presne tak, ako všetky predošlé fantazmagórie žilinských tunelárov. Celá jeho hodnota spočíva v cene popísaného papiera. Jeho význam treba hľadať v inom: je presnou diagnózou stavu Radičovej vlády. Nejde o vládu zodpovednosti. Toto je partia nekompetentných a od voličov odtrhnutých ľudí, na ktorých sa pred rokom na chvíľu usmialo šťastie. To, že alternatíva k nej je ešte horšia, pre mnohých ako dôvod unúvať sa k ďalším voľbám už nebude stačiť.