Boj proti čiernym
Koalícia opäť zabojuje proti čiernym stavbám. Takto znela správa, ktorú začali šíriť médiá. Návrh novely stavebného zákona z dielne poslancov SDKÚ a KDH si kladie za cieľ zamedziť rozširovaniu výstavby nelegálnych stavieb a objektov na cudzích pozemkoch. Stavebný úrad ich bude povinný odstrániť.
Samotný text novely sa nezdá výnimočný. Plne v súlade s princípmi liberalizmu chce pravicová vláda chrániť vlastnícke práva majiteľov pozemkov. Podľa Ľudovíta Kaníka je nevyhnutné, aby zasiahol štát alebo obec a stavby sa zbúrali. Môže nám byť iba ľúto, že duch liberalizmu sa v poslancovi Kaníkovi neprebudil už v rokoch 2002 až 2005. Vtedy sa mohol ozvať ako člen vlády, ktorá organizovala stavebné práce na ešte nevykúpených pozemkoch a vydávala ich za archeologický prieskum.
Rovnako sa dá skonštatovať, že aktuálny návrh zákona nejde po krku v prvom rade luxusným čiernym stavbám. Znenie paragrafov by síce umožňovalo zbúrať škaredú nadstavbu historického domu na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, sídlo firmy Dell na Fazuľovej, či Talapkov gýčový zámoček pri vlakovej trati za Sencom. Prax je však taká, že sa budovy tohto typu za smiešne pokuty dodatočne legalizujú.
A o búranie megastavieb Kaníkovi prioritne nejde. V televíznej reportáži zábery Talapkovej haciendy plynule nahrádzajú zábery chatrných rómskych obydlí. Prechádzame rovno k veci a k hlavnému cieľu novely. Kaník sa podľa vlastných slov zameriava na stavby veľmi nekvalitného charakteru na cudzích pozemkoch, najmä v blízkosti rómskych osád.
Prečo sa však skupina poslancov sústredí špeciálne na nekvalitné stavby? Prečo by sa malo rozlišovať, či je postavená „čierna“ budova kvalitná alebo nekvalitná? V zásade by rozdiel nemal byť žiadny, no v skutočnosti je očividný a zámer jasný.
Zbúrať nekvalitnú chatrč je lacnejšie ako niekoľkoposchodovú budovu v centre mesta. Nekvalitnú stavbu nepostaví oligarchia, ale najskôr chudoba. Tá prostriedky na právnu ochranu, resp. na dodatočnú legalizáciu nemá. Búranie nekvalitných stavieb je však nielen lacnejšie a jednoduchšie, ale aj rasovo a sociálne precíznejšie.
Z rétoriky poslanca Kaníka je totiž celkom zrejmé, že hlavným zámerom novely je búranie domovov chudobných Rómov. Keď hovorí o nekvalite, isto mu na srdci neležia ich životné podmienky. Keby ho trápili, tak by predstavil aj plán zvýšenia kvality bývania. Z jeho pohľadu je to samozrejme absurdné – novela je predsa o búraní, nie o budovaní.
Úvahy o tom, kam obyvatelia zlikvidovaných chatrčí pôjdu, niektorých členov parlamentu podľa všetkého nesužujú. Ich plán túto otázku nerieši (jeden z autorov návrhu novely, poslanec za SDKÚ Štefan Kužma, už dlho razí teóriu, že o vlastné bývanie by sa mal starať sám občan). A logickým výsledkom tohto plánu je zníženie kvality bývania. Nekvalitné bývanie síce nie je optimálne, ale je lepšie ako nijaké.
V tejto súvislosti som si spomenul na výbornú, hoci mrazivú úvahu politológa Ondřeja Slačálka. Tiež sa mi zdá, že ak má prísť fašizácia spoločnosti, tak ju nemusí sprevádzať pochod vysokých čižiem a mávanie zástav. Pokojne môže prísť z mainstreamu spoločnosti, hoci aj z poslaneckých lavíc.