Čaro nechceného
Už týždeň je Slovensko v podstate bez vlády. Už týždeň sa politické elity snažia nájsť spôsob, ako tento problém riešiť.
Pravdepodobne nik zo zainteresovaných nečakal, že sa Ivan Gašparovič bude až tak striktne držať ústavy a že kabinet Ivety Radičovej bude mať také problémy dovládnuť do marcových volieb.
Svedčí o tom nielen reakcia premiérky po stretnutí s prezidentom, ale aj súčasný pat spojený s otázkou, kto má vládu zostavovať, kto v zrekonštruovanej vláde bude do predčasných volieb sedieť. Zdá sa teda, že to, čo Gašparovič začal, bude musieť aj dokončiť. Že čierneho Petra v podobe rozhodnutia o formáte dočasnej vlády získa práve on.
Úradnícka vláda riešením?
Už dnes vedú politici, analytici a ekonómovia diskusiu o tom, či bude vhodné vytvoriť úradnícku vládu. Samotní politici zatiaľ takúto možnosť vylučujú, hoci takáto forma vlády má svoje výhody práve v tom, že by nebola stranícky viazaná. Hlavnú úlohu v tejto hre by hral prezident, ktorý by mal podľa ústavy vymenovať predsedu a následne schváliť a vymenovať zvyšných členov vlády. No aj takáto vláda musí v parlamente získať dôveru.
Rozhodnutie by však malo padnúť čo najskôr, keďže už tento víkend sa má uskutočniť stretnutie hláv vlád a štátov Európskej únie, na ktorom by sa malo diskutovať o dôležitých otázkach riešenia dlhovej krízy a finančnej stabilizácie. Slovensko by mal na ňom zastupovať niekto, kto bude mať mandát a podporu všetkých strán zastúpených v parlamente, aby sa nestalo to, čo pri osudnom hlasovaní o eurovale. Prázdna stolička v Bruseli určite nie je riešením, keďže sa dá očakávať, že z tohto rokovania vzídu určité návrhy na riešenie situácie, ktoré si budú vyžadovať záväzný postoj slovenskej strany.
Mimochodom, hlasovanie Národnej rady o eurovale je zaujímavým príbehom nielen preto, že Slovensko sa na malú chvíľu stalo pupkom sveta a zahraniční novinári konečne zistili, kde vlastne leží, ale aj preto, že sa krajinou začali šíriť rôzne scenáre a konšpiračné teórie pozadia tohto príbehu, čo vlastne zo samotného predmetu hlasovania robí len zástupnú tému.
Scenár kauzy skupinka
amotný hlavný aktér celej drámy výrazne prispel k šíreniu týchto príbehov tým, že obvinil svojich koaličných partnerov zo zámeru zbaviť sa týmto spôsobom slabej premiérky. Ľudová tvorivosť dodáva, že sa predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda vrátil k svojej metóde hier z čias „skupinky“ a v celej dráme tak zabil dve muchy jednou ranou: odstavil premiérku i nepohodlného koaličného partnera.
V politike, ako aj v detektívkach sa treba pýtať, kto zo situácie profituje. Zdá sa, že pokiaľ ide o SDKÚ, víťazom je jej predseda, ktorý sa pravdepodobne stane volebným lídrom strany a po voľbách – ak by bola situácia pre pravicu priaznivá – znovu premiérom.
Pokiaľ ide o hlavného hrdinu minulotýždňovej drámy, ten si získal sympatie euroskeptikov a kritikov európskej integrácie nielen doma, ale aj v zahraničí a do histórie sa zapíše ako ten, čo nechcel požičať „tučným Grékom“. No zároveň, nechtiac, dal do rúk zástancom centralizácie a federalizácie EÚ argument na zavedenie väčšinového hlasovania aj v otázkach, ktoré členské štáty považujú za svoju výsostnú kompetenciu. Svedčia o tom slová nielen vysokých predstaviteľov únie, ale aj niektorých šéfov vlád členských krajín.