Bez rovnej dane
Stav verejných financií je neuspokojivý, pretože klesá spotreba a rastie nezamestnanosť. Malí podnikatelia sú od tohto roku tiež povinní platiť odvody na poistnom z podielov na s.¤r.¤o. alebo dividend akciových spoločností.
Plateniu odvodov z podnikateľských ziskov sa však vyhnú osoby, ktorých príjem je vyšší, ako sú stropy na ich výpočet, t.¤j. poberatelia príjmov nad 3¤000 eur mesačne aj naďalej žiadne odvody z predmetných príjmov platiť nebudú. Ku konsolidácii verejných financií neprispeje ani plánovaný výpadok príjmov zo zrušených koncesionárskych poplatkov od roku 2013, ktorý je približne 90 miliónov eur.
Slovenské verejné financie by mali v budúcom roku zachraňovať poberatelia príjmov na dohodu o vykonaní práce, z ktorých sa odvody neplatia. Platenie odvodov z dohôd malo do poistných fondov pritom priniesť až 250 miliónov eur. Aspoň teoreticky. V skutočnosti by bol reálny výber výrazne nižší, pretože 38-percentná daňovo odvodová zrážka by motivovala firmy aj ich brigádnikov najmä k platbám na ruku. Zvyšovanie spotrebných daní na alkohol a tabak je tiež v podmienkach otvorenej ekonomiky Slovenska a geografickej polohy otázne. Už dnes mnoho fajčiarov nakupuje cigarety v Maďarsku, obdobne ako značkové liehoviny v Rakúsku.
Slovensko sa v roku 2012 ocitne v daňovej pasci, pretože pri konsolidácii verejných financií nemá na výber nič iné, ako zrušenie pozostatkov jednotnej dane. Firmy v Rakúsku platia dane zo zisku 25¤%, oveľa vyššie majú aj odvody. Paradoxne však nezamestnanosť v alpskej ekonomike je v súčasnosti na úrovni 3,4¤%, teda. asi o 10¤% nižšia ako u nás. Z toho vyplýva, že zníženie odvodov, ktorého sa dovolávajú na Slovensku podnikatelia, k zvýšeniu počtu pracovných miest nepomôže.
Zvyšovanie daní zo zisku pre právnické osoby je veľmi citlivé záležitosť vzhľadom na tendencie platiť dane radšej za hranicami štátu. Zadlžovať naďalej Slovensko 3 až 4 miliardami eur ročne, čo je doterajšia prax, sa však nedá donekonečna. Najmä v situácii, keď sa očakáva pokles ekonomického rastu a z neho vyplývajúci rast verejného dlhu v pomere k HDP.
V rámci predvolebnej rétoriky je nevyhnutné, aby sme namiesto sľubov politikov počuli z ich úst konkrétne opatrenia na konsolidáciu verejných financií na príjmovej strane vrátane finančných odhadov. Pretože verejný dlh krajiny denne narastá o viac ako 10 miliónov eur, hovoriť o zvýšení ročných príjmov štátu o 20 – 30 miliónov eur úpravou spotrebných daní je odpútavaním pozornosti od kľúčovej otázky: ako zastaviť narastanie dlhu do výšky, keď nám investori zamávajú podobne ako Grécku červenou zástavkou. Odpis gréckeho dlhu vo výške 50¤% si vyžiada finančné obete aj na Slovensku.
V polovici októbra 2011 uviedol svoj návrh na riešenie gréckeho syndrómu „reštrukturalizačný guru“ Gabriel Eichler, ktorý postavil v roku 1999 – 2000 na nohy aj VSŽ Košice. V jeho scenári by Grécko zostalo v eurozóne a zároveň by zaviedlo novú drachmu. V nej by boli vyplácané štátne dávky, dôchodky, platy a mzdy. Úspory občanov v eurách by zostali nedotknuté. Dvojitá mena by zabránila tomu, aby štát žil naďalej nad pomery a z nových pôžičiek v eurách boli uhrádzané štátne výdavky tejto krízou zmietanej balkánskej krajiny.
Drvivá väčšina vyspelých ekonomík nemá rovnú daň, napriek tomu deficit verejných financií vykazuje menší ako Slovensko. Hospodáriť s deficitom 4,9¤% HDP, čo bude realitou tohto a pravdepodobne aj budúceho roka, je pre Slovensko zárukou pochmúrnej budúcnosti. Slovensko sa v budúcnosti nevyhne diskusii o obnovení progresívnej dane z príjmu a zvyšovaniu dane z nehnuteľností. Za úvahu stojí tiež porovnanie dane z prevodu nehnuteľného majetku, ktorú sme v roku 2004 zrušili.