Daňová spravodlivosť
Morálka a etika je u mnohých politikov a podnikateľov na Slovensku aj v zahraničí iba maskou na kamuflovanie vlastnej chamtivosti a ziskuchtivosti za každú cenu bez rešpektovania ostatných.
Mnoho príkladov takýchto praktík vidíme v každodennom živote spoločnosti, kde šikovní, kreatívni jednotlivci prezentujú krédo Spolu dokážeme viac…
Každý si môže domyslieť koncovku toho, čo tým myslia. Zneužívanie postavenia svojich funkcií v rozličných firmách a organizáciách, ktoré profitujú na predražených kontraktoch so štátom, využívanie legislatívnych dier za pomoci šikovných advokátov a benefity, ktoré im umožňuje nízke zdaňovanie vysokopríjmových manažérov v našich zákonoch. Škandály s ekonomickým pozadím však nie sú slovenským špecifikom, ale otriasajú dôverou v podstatu súčasného spoločenského systému naprieč kontinentom.
Vyspelé ekonomiky vo väčšine prípadov pri hľadaní dodatočných zdrojov pre znižovanie štátnych deficitov siahajú na peniaze tým, čo ich majú najviac. Slovensko je v tomto smere čiernou ovcou. Ako jedna z mála krajín EÚ aj v čase dlhovej krízy eurozóny šíri okolo seba falošný mýtus o progresívnej dani, ktorá vraj trestá úspešných. Po príklad, že to asi tak nebude, nemusíme vôbec chodiť ďaleko.
Štátny tajomník ministerstva financií Rakúska Andreas Schieder v denníku Die Presse 29. novembra tohto roku prezentoval vládny návrh na konsolidáciu tamojších verejných financií tak, aby táto alpská republika nemala v roku 2012 vyšší schodok ako 3,2 percenta HDP.
Slovenských vládnych ekonómov v tejto súvislosti určite prekvapí spôsob, akým naši susedia idú viac vybrať do štátnej pokladnice. Jedným z riešení je zvýšenie progresívnej dane pre extrémne zarábajúcich jednotlivcov zo sadzby dane z príjmu z 50 na 55 percent! Takéto extrémne zdanenie sa má týkať ľudí s ročným príjmom nad 300-tisíc eur, ktorých evidujú rakúske daňové úrady v súčasnosti okolo 7-tisíc.
Špičkovo zarábajúci Rakúšania by tak mali podľa Schiedera na daniach zaplatiť v budúcom roku oproti dnešku o 150 až 160 miliónov eur viac. Rakúsky štátny rozpočet táto suma, samozrejme, nevytrhne, pretože krajina iba na úrokoch z dlhu, ktorý je výrazne vyšší ako u nás, zaplatí v roku 2012 až 8 miliárd eur.
Vysoké dane majú v západnej Európe okrem vyšších daňových príjmov potrebných na fungovanie štátu aj morálny aspekt. Vo všeobecnosti totiž tlmia apetít manažérov po veľkých príjmoch, ktoré v prípade astronomických cifier na zmluvách poistených zlatými padákmi sú viac-menej výsledkom vzájomne výhodných vzťahov manažérov s politikmi a finančnými oligarchami. Pre verejnosť sú pri existencii progresívneho zdanenia správy o miliónových odmenách najúspešnejších, respektíve najlepšie zarábajúcich ľudí v štáte oveľa lepšie stráviteľnejšie.
Progresívne zdaňovanie vôbec nenarušuje motiváciu pracovať ani iniciatívu vlastnej tvorivosti a umu. Krajiny s progresívnou daňou majú, naopak, výsledky v tejto oblasti oveľa lepšie ako štáty s rovnou daňou. Zostáva len dúfať, že namiesto inšpirácie z ázijských ekonomík sa v budúcom roku začneme viac zaujímať o názory a riešenia, ktoré sa opierajú o sociálnu spravodlivosť, spoločenskú zodpovednosť a etiku v súvislosti s ekonomickou rovnováhou bez prenášania dlhov na budúce generácie.