Dôchodkové fiasko
Slovensko ako jedna z mála krajín zaviedlo systém súkromného dôchodkového sporenia, ktorý nedokáže z dlhodobého pohľadu dotovať zo štátneho rozpočtu. Dôchodkové sporenie zhromažďuje peniaze, ktoré majú slúžiť na financovanie staroby, pretože štát na to nebude mať dosť zdrojov. Dôvodom je demografická kríza a znižujúci sa počet platiteľov odvodov do Sociálnej poisťovne v pomere k počtu poberateľov dôchodkov.
Sporenie na dôchodok v penzijných fondoch (DSS) však tento problém vôbec nerieši, pretože výška dôchodkovej renty priamo závisí od objemu rokmi akumulovaného sporenia našetrených peňazí. Tie sa v podmienkach zadlžených ekonomík čoraz viac podobajú roztápajúcej sa zmrzline v rukách malého dieťaťa.
Príčina? Postupná strata ilúzií o tom, že štátne dlhopisy krajín eurozóny sú bezpečným prístavom pre investovanie konzervatívnych investorov. Stúpajúce riziko neschopnosti niektorých štátov splatiť svoje záväzky z vydaných dlhopisov sa prejavuje v rozširovaní nedôvery finančných spoločností.
Veľkú perspektívu neposkytujú ani európske akciové fondy, ktorých indexy sa za posledný polrok prepadli o viac ako 20 percent. Bezpečnosť investícií tak zachraňujú iba dlhopisy štátov EÚ s najvyšším ratingom, ktorých stav verejných financií považovali aj ratingové agentúry za natoľko dobrý, že im na rozdiel od Slovenska neznížili doterajší rizikový stupeň.
Najsolventnejším veriteľom zostáva Nemecko, ktoré si teraz dokáže požičať od vystrašených investorov peniaze lacnejšie ako kedykoľvek predtým, hoci aj jeho celkový verejný dlh presiahol dva bilióny eur. Výnosy bezpečných dlhopisov NSR už nie sú oslnivé, pretože sú nižšie ako inflácia, ktorá vlani zdvihla ceny vo väčšine eurozóny o vyše 3 percentá.
Uchovať kúpnu silu peňazí odložených na financovanie staroby u nás nedokáže väčšina fondov DSS ani tzv. tretieho piliera dobrovoľného dôchodkového sporenia. To stratilo za uplynulý rok svoj lesk pre zrušenie daňových výhod sporiteľov i pre niekoľkopercentné znehodnotenie úspor spravovaných doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami (DDS).
Príčiny nelichotivých výsledkov zhodnocovania, či skôr znehodnocovania peňazí v dôchodkovom sporení sú aj objektívne, najmä z dôvodu prehodnocovania dôchodkových jednotiek pri zmene úrokových sadzieb alebo poklesu akcií a dlhopisov nakúpených z peňazí budúcich poberateľov dôchodkovej renty.
Dôchodkové sporenie nie je liekom na demografickú krízu, lebo nedokáže držať krok s infláciou ani sa popasovať s prepadmi na akciových trhoch a odhadnúť, či štát, ktorého dlhopisy DSS alebo DDS nakúpila, nebude schopný splatiť v čase splatnosti cenných papierov svoje záväzky.
Renta vyplácaná z DSS sa bude vypočítavať na základe vzorcov, ktoré zohľadnia očakávanú dĺžku dožitia sa priemerného majiteľa úspor. Čím viac sa tento vek bude predlžovať, tým nižšia bude vypočítaná renta. Chybičkou krásy bude aj to, že z pohľadu svojej konštrukcie bude fixná a postupnou infláciou sa znehodnotí.
Masívne vyťahovanie peňazí z priebežného dôchodkového systému do súkromných penzijných fondov vytvára v Sociálnej poisťovni chronické deficity, ktoré sa vykrývajú dotáciami zo štátneho rozpočtu. Úspory v DSS a DDS až na niekoľko malých fondov sú z pohľadu výnosov pripisovaných sporiteľom absolútnym fiaskom, pretože sú buď záporné, alebo minimálne nižšie ako úspory odložené v bankách na termínovaných vkladoch.
Švajčiarske dôchodky zo slovenských platov u nás určite nebudú. Čím skôr si to viac ako pol druha milióna sporiteľov na Slovensku uvedomí, tým lepšie.