Poctivé voľby
Slovensko je krajinou pokojných a dôveryhodných volieb. Možno diskutovať o výhodách a nevýhodách rozličných volebných systémov, ale samotný priebeh parlamentných volieb už viac ako dve desaťročia nevzbudzuje rozumné pochybnosti. Prispievajú k tomu najmä volebné komisie zložené zo zástupcov kandidujúcich politických strán a Štatistický úrad ako relatívne nestranícka inštitúcia.
Predstavitelia súperiacich strán sa vo volebných komisiách vzájomne kontrolujú, čo skoro znemožňuje väčší volebný podvod. Ak niektorý snaživec s veľkým rizikom sfalšuje dva, tri hlasy v prospech svojej strany, tak to vzhľadom na veľké počty hlasov skoro istotne nemá význam.
Väčšie politické strany, ktoré dokážu poslať zástupcov do všetkých volebných komisií, sú schopné paralelne sčítať hlasy, a tak odhaliť prípadné pochybenie Štatistického úradu. Jeho pracovníci majú podľa svojho presvedčenia záujem na volebnom úspechu rôznych politických strán a doterajšia opakovaná skúsenosť potvrdila korektnosť ich práce.
Nepríjemné skúsenosti z komunálnych volieb s „kupovaním hlasov“, zvážaním voličov do volebných miestností a ďalšími problematickými praktikami majú v parlamentných voľbách menší význam, lebo nimi sa dá len ťažko získať toľko hlasov, aby to ovplyvnilo celoštátne výsledky.
Fakt, že celé Slovensko je jediným volebným obvodom, sa neraz čiastočne oprávnene kritizoval. Znižuje vplyv jednotlivého občana na výber konkrétnych poslancov, oslabuje regionálne väzby poslancov i vplyv miestnych osobností. Predstavuje však aj opatrenie proti pokusom o podvod, lebo by do neho muselo byť zapojených toľko ľudí, že ešte pred voľbami by o ňom informovali masmédiá.
Účastníci aspoň jedného zo zhromaždení protestujúcich proti „gorilám“ skandovali, že nechcú byť voličmi. Aféra okolo údajne sfalšovaných podpisov predložených na registráciu hnutia 99 % sa stáva prostriedkom spochybňovania legálnosti blížiacich sa volieb do Národnej rady. Už dávnejšie sa na internete objavil sofistikovaný článok o ich údajnej nelegitímnosti.
Vytvára sa tak atmosféra neistoty a znechutenia, ktorá vari zaslúžene odpisuje jednotlivých politikov a strany, ale nezaslúžene i samotný systém zastupiteľskej demokracie a jeho jadro, voľby. Demokracia závisí od poctivých volieb. Požiadavkám na rozšírenie možností občanov podieľať sa priamo na rozhodovaní a správe verejných vecí treba venovať pozornosť, ale ich vierohodnosť znižuje odmietanie volieb.
Demokracia by sa nemala končiť voľbami, ale bez nich je nemožná. Kto chce meniť súčasný systém zastupiteľskej demokracie i existujúce prvky priamej demokracie, má priestor na presadzovanie svojich záujmov v jeho rámci.
Úvahy o zrušení riadne vyhlásených volieb alebo o zmene ich termínu zaváňajú chaosom a záujmami politických zoskupení, ktoré by v neskorších voľbách mali podľa vlastných odhadov nádej na oveľa lepšie výsledky.
Odpor k nenáležitému vplyvu silných ekonomických subjektov, ba i bohatých jednotlivcov na politiku, je viac ako pochopiteľný a oprávnený. Ale ignorovanie volieb a malá volebná účasť by ešte viac oslabili politikov a ústavné inštitúcie voči hospodárskej moci a tlaku organizovaných záujmov. Odmietanie volieb otvára dvere nedemokratickej politike.
Preto je dôležité pripomenúť, že priebeh a výsledky doterajších parlamentných volieb boli mimo rozumných pochybností a dá sa očakávať, že aj tie najbližšie prebehnú v súlade s právom. Na rozdiel od niektorých demokratických krajín u nás nie je volebná povinnosť. Od občana však možno spravodlivo požadovať, že jeden alebo dva razy do roka navštívi volebnú miestnosť a zúčastní sa na výbere tých, ktorí ho budú zastupovať a budú mu v jeho mene vládnuť.