Stoličky pre mimovlády
Programové vyhlásenie vlády má závažné dôsledky pre charakter vládnutia, a preto nie je jedno, kto do jeho zostavovania hovorí. O zložení tých, ktorým nastupujúca Ficova vláda ponúkla túto možnosť, sa dosť diskutovalo a kritiku zožal fakt, že za okrúhlym stolom sa nenašla stolička pre zástupcov občianskej spoločnosti.
Chýbajúce symbolické uznanie občianskej spoločnosti nemusí znamenať politickú slepotu. Môže ísť iba o technický problém s pozvaním pre subjekt bez strešného orgánu a sídla. Ešte stále je možné, že okrúhle stoly s mimovládnymi organizáciami zorganizujú novovymenovaní ministri. „Sektorové“ debaty s občianskymi združeniami o prioritách vládnutia v tej-ktorej oblasti a o tom, ako zlepšiť prípravu a vyhodnocovanie legislatívy, majú napokon väčší zmysel ako symbolická stolička za okrúhlym stolom.
V čom spočíva význam účasti tzv. mimovládok? Kríza odhalila ostrú nerovnosť moci a obrovský vplyv nevolených subjektov, ako sú nadnárodné korporácie či finančné združenia. Dnes už vieme, že politické rozhodovanie sa nezlepší, ak asymetria vplyvu na každodenný chod vládnutia pretrvá a hlas finančne silných subjektov nebude mať protiváhu v hlasoch tých, ktorí nesú hlavné bremeno negatívnych dôsledkov politických rozhodnutí.
Sociálny štát či environmentálne citlivá politika sa nedá udržať bez posilnenia hlasov tých, čo sú bez zdrojov a lobistických zručností a vytlačení na okraj verejného priestoru, alebo bez tých, ktorí sa sami dokážu pripomenúť len prírodnými katastrofami.
V čase úsporných opatrení vyzerá požiadavka, aby sa v programovom vyhlásení vlády objavil prísľub sústavnejšieho zapájania mimovládnych organizácií do spravovania verejných vecí, ako luxus. Krátkozraké rozhodnutia sa však ťažšie naprávajú pri nedostatku zdrojov. Núdza, ktorá vraj naučí hrať na husle, by sa preto mohla stať aj podnetom na premýšľavejšie spravovanie verejných vecí. Cestou k nemu je návrat k Deweyho chápaniu demokracie ako kolektívneho preskúmavania možných riešení.
Demokracia, ktorá uznáva hodnotu ľudskej skúsenosti a sústavne konzultuje politické zámery s čo najširším okruhom občanov, je organizačne zložitá a participácia tých málo solventných aj niečo stojí. Prinajmenej hradenie nákladov spojených s účasťou na diskusiách a rokovaniach.
Z nekrátkozrakého pohľadu je zrejmé, že účasť mimovládok, ktoré zastupujú a obhajujú znevýhodnené skupiny, prírodu a ďalšie prehliadané základy civilizovaného života, je cestou k lepším a udržateľnejším riešeniam a tým aj k úspore nepredvídaných nákladov rozhodnutí, ktoré neboli dostatočne preverené ohňom verejnej kritiky.
Podmienky participácie musia byť starostlivo premyslené, aby sa účasť občianskej spoločnosti nestala len dekoratívnou zástenou brutálneho presadzovania skupinových záujmov. Ak majú v rozhodovaní víťaziť dobre premyslené a kritickou diskusiou preverené riešenia, sociálne a ekonomicky slabší musia mať možnosť účinne namietať proti zámerom tých, ktorí sú v mocenskej prevahe. To okrem iného vyžaduje, aby „dodávka odborne overených faktov“ nebola prepychom, ktorý si vedia zaobstarať len silní.
Participačný obrat v chápaní demokracie podporujú aj články 10 a 11 Lisabonskej zmluvy. Hovoria o práve občanov zúčastňovať sa na demokratickom živote Európskej únie a od inštitúcií očakávajú, že budú udržiavať „otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou“.
Programové vyhlásenie vlády 2012 je šancou, aby sa aj na Slovensku princíp dialógu s občianskou spoločnosťou zásadnejšie včlenil do technológie spravovania verejných vecí.