Úroková pasca
Členské krajiny EÚ, ale aj USA a Japonsko sú natoľko zadlžené, že nevyhnutnou súčasťou ich ďalšieho hospodárskeho rozvoja sú nízke úroky. Inak by sotva zvládali samotné úverové bremeno týkajúce sa platenia úrokov z verejných dlhov.
Zadlženosť štátov eurozóny je pritom v priemere nižšia ako v prípade USA. Krajiny EÚ však majú vyššiu úroveň sociálnych funkcií štátov (sociálny a zdravotný systém), čo vyvoláva enormný tlak na potrebu konsolidovať verejné financie predovšetkým formou zvyšovania daní.
Úroky z úspor bežných občanov už niekoľko rokov u nás aj v iných štátoch výrazne zaostávajú za infláciou. Bez rizika je možné od finančných domov získať zväčša iba úroky nižšie ako inflácia. Tá sa spolu s daňou z úrokov (daň z kapitálových výnosov) podieľa na tom, že v bankách a vo fondoch odložené úspory sa postupne každoročne znehodnocujú. Odborníci tento fakt označujú ako negatívne reálne zhodnotenie.
Ako na zachovaní kúpnej sily úspor záleží niektorým našim politikom, ukazuje príklad z knihy Richarda Sulíka: Odvodový bonus, v ktorom autor navrhoval okrem zdaňovania úrokov odvádzať z výnosov vyplatených bankou aj povinné platby zdravotných a sociálnych odvodov. Plánom liberálov pritom bolo zaviesť zdaňovanie odvodov, čím by došlo k plateniu dane aj z toho, čo už občan zaplatil na poistnom.
Odvody z úrokov v bankách sa mali týkať iba ľudí s príjmami do 1 850 eur mesačne, ktorí by na rozdiel od horných dvadsaťtisíc ľudí platili odvody zo všetkých príjmov. Nebezpečný daňovo-odvodový experiment s názvom Odvodový bonus bol dokonca v roku 2010 opatrne zapracovaný do programového vyhlásenia minulej slovenskej vlády. Absurdný systém platenia zdravotných a sociálnych odvodov z úrokov banke mal, naopak, potrestať vysokým zaťažením povinnými platbami bežných občanov Slovenska.
Podľa strany SaS súčasná vláda ide v rámci reforiem zobrať všetkým ľuďom okrem skutočne bohatých, ktorí pred zdanením utečú do daňových rajov. Ak by však okrem doterajšej zrážkovej dane z úrokov ľudia museli platiť z úrokov aj odvody, vyhnal by väčšinu majiteľov úspor s peniazmi do susedného Rakúska, kde by takýto nezmysel nikomu neprišiel ani na myseľ. Vláda podľa Sulíka zoberie živnostníkom, dohodárom, sporiteľom v 2. pilieri, majiteľom bytov, dedičom, skrátka všetkým vrstvám okrem skutočne bohatých. Sulíkov paškvil pritom počítal nielen s daňami, ale aj odvodmi z prenájmov, úrokov v banke, s platením zdravotných a sociálnych odvodov z príjmov brigádnikov a dohodárov, ale aj so zvýšením odvodov pre živnostníkov.
To, čo dnes najvyšší predstaviteľ SaS odsudzuje, chcel ešte pred rokom robiť on sám. Verejnosť si pamätá povestné slová jeho kolegu Jozefa Mihála, ktorý vyhlásil, že daňovo-odvodový systém je deravý ako ementál. Plátať diery však mali všetci okrem bohatých! Tí šikovnejší si už v mnohých prípadoch stihli vybaviť legalizáciu svojho majetku fiktívnymi darovacími zmluvami bez platenia akejkoľvek dane, prípadne diskutabilne získaný kapitál decentne ukryť pod dáždnikom anonymných firemných akcií na doručiteľa.
Mnohí manažéri po poklese cien realít tiež premenili peniaze na aktíva, ktoré prinášajú dobrú rentu z prenájmu nehnuteľností nachádzajúcich sa v zahraničí. Pre bežných Slovákov pritom v zásade zostávajú iba naivné sľuby politikov o svetlých zajtrajškoch v podobe štedrých dôchodkov z druhého či tretieho piliera.