Gréci pred ďalšou voľbou
Grécko prechádza najhoršou depresiou, akú kedy prežila ktorákoľvek iná západná krajina. Od druhej polovice roku 2008 sa len rúti dolu vodou.
Nezamestnanosť je vyššia ako 20 percent, asi dva milióny dospelých nemajú stabilnú prácu. Mnohí čakajú na zázrak, ktorý vyženie „zlých“ imigrantov a zmení výrobnú štruktúru. Gréci už pred krízou viac obchodovali a dovážali, ako vyrábali. Ale teraz sa nedá nič iné robiť, ako pokračovať v dovoze. Vidiek totiž od vstupu do Európskej únie žil z dotácií, aby neprodukoval poľnohospodárske výrobky.
Dilema, či sú Gréci za to, aby ostali v EÚ, alebo nie, je tu najväčšia neznáma. Podľa výskumov verejnej mienky väčšina nechce odísť z únie, no žiada, aby sa zmenili rokovacie možnosti. Drachmu nechce naspäť ani Komunistická strana Grécka (KKE). Euro sa považuje za výdobytok gréckeho ľudu a s výdobytkami si neradno zahrávať. Dôležité však napokon nebude, akými peniazmi sa bude pod Akropolou platiť, ale aké rezervy bude mať štátna pokladnica.
Vedúcou osobnosťou týchto dní je mladý politik Alexis Tsipras, líder ľavicovej strany SYRIZA, ktorej predchodkyňa vznikla v roku 1989 ako reakcia na pád východného bloku. Najprv vzišla zo spojenia KKE s eurokomunistami a po dvoch rokoch sa odštiepila od komunistov. V roku 2004 sa dala dokopy s viacerými malými ľavicovými stranami, no teraz sa usiluje o jednotnú ľavicu, lebo jej štruktúra založená na približne 15 rozličných názorových prúdoch by jej zabránila, ak by z volieb vyšla ako víťaz, dostať bonus 50 poslancov navyše.
Je pravda, že ak by SYRIZA nedostala 6. mája 17 percent hlasov, nik by dnes nediskutoval o odľahčení podmienok pomoci tzv. memoranda, ktoré si dala EÚ podpísať aténskou vládou. Teraz ho všetci Gréci označujú za potupujúce a krajne nevýhodné. Memorandum alebo SYRIZA. To je dilema, ktorou argumentuje nová ľavica. Ale aj to je otázne. Každý si to vysvetľuje inak. No všetky strany žiadajú tým alebo oným spôsobom zmeniť tento text, ktorý má vyše tisíc stránok. Mnohí poslanci sa dodatočne priznali, že o ňom hlasovali bez toho, aby ho vôbec čítali.
Podľa výskumov verejnej mienky SYRIZA môže očakávať 25 až 27 percent, zatiaľ čo konzervatívna Nová demokracia 27 až 29 percent. Jej predsedu Andonisa Samarasa 6.¤mája veľmi nezaujímalo utvorenie vlády, lebo sa tejto úlohy vzdal v priebehu niekoľkých hodín. Dnes v skutočnosti nik nevie, či je za alebo proti memorandu.
Líder strany PASOK, ktorá už dávno nie je socialistická rétorikou ani skutkami, ale skôr centristická, Evanggelos Venizelos sa musel zmieriť s tým, že sa ho pýtajú v televízii na názor až ako tretieho. V máji získal 13 percent a nebude to preňho lepšie ani po júnových voľbách. Aj KKE, ktorá mávala stabilne približne 8-percentnú podporu voličov, teraz bojuje o vstup do parlamentu. Nacionalistická LAOS, ekológovia a iné strany o tom môžu len snívať.
Iba fašistické zoskupenie Zlatý úsvit dostane asi rovnaký počet hlasov – približne 7 percent. A to napriek tomu, že sa znemožnilo fyzickým útokom svojho tlačového tajomníka na dve poslankyne priamo v televíznom štúdiu. Brnkajú na city Grékov heslom „vyčistíme celé okolie“, teda že sú za použitie násilia proti nelegálnym prisťahovalcom.
Gréci by si mali vziať ponaučenie z toho, že im kríza odhalila nedostatky daňového systému, asi najhoršieho na svete. Napriek tomu, že sa „zjedli“ miliardy eur na jeho komputerizáciu. Stále nie sú schopní prísť na stopu veľkých daňových únikov tých najbohatších. Alebo to jednoducho doterajšie vlády naozaj nechceli vyriešiť.
Zlým, ale predsa len Bohom ostáva pre mnohých Nemecko. Je synonymom uťahovania opaskov, ale aj stability. Ak by neexistovalo Nemecko, odkiaľ by Gréci mali peniaze? No mnohí si dnes myslia, že ich krajina prežíva druhú, tentoraz finančnú okupáciu.