Pred európskou diskusiou
Slovensko je už skoro dva roky traumatizované "eurokrízou". A strašené, koľko nás to stojí, na čo to vlastne je; čo my "chudobní" máme platiť Grékov či dnes už aj Španielov a bohviekoho zajtra.
Spôsob vyjadrovania o EÚ sa stále viaže na záporné pojmy: superštát, strata národnej suverenity, bruselskí byrokrati, nikým nevolení úradníci atď.
Z mojich osobných skúseností – bolo by fajn, keby sme mali doma takú „bruselskú“ byrokraciu. Znalú problémov, ochotnú poradiť, zodpovednú, presnú a ústretovú ku každému. Akú máme doma tradíciu vo výchove byrokracie, ktorá má slúžiť občanovi? Spomeňte si na stretnutia na úradoch alebo s policajtmi… Ani nemusím pokračovať. Okrem výnimiek sa nevedia správať, posielajú vás od Poncia k Pilátovi, veci vybavíte na trikrát, ak vôbec. Výkon a profesionalita „bruselského“ byrokrata sú pre nás ešte len snom.
Že sú „eurokrati“ nevolení? To môže povedať len ten, kto EÚ nerozumie alebo nechce rozumieť. To je pre občana prípustné, ale pre politika a novinára nie. Predseda Európskej komisie a všetci komisári („európska vláda“) musia prejsť odobrením v Európskom parlamente a to je skutočná tortúra: získať nomináciu vlastnej vlády, prezentovať sa a presvedčiť o svojich znalostiach a bezúhonnosti viac ako 300 poslancov EP, to je „grilovačka“ (ako to nazvala europarlamentná hantírka), o akej sa slovenským ministrom nesníva. „Európska vláda“ má tak dve legitimity: je vymenovaná národnými vládami a odsúhlasená EP. Slovenský systém pozná len schválenie programového vyhlásenia vlády.
Pár slov ku suverenite, to bude najfrekventovanejšie slovo, keď sa rozbehne diskusia o novej finančnej, bankovej a politickej únií. Nuž hovorme na rovinu: ak chceme prežiť, hospodársky, sociálne, kultúrne (na „výške“, nie zasa niekde v podpalubí), je to možné len prehĺbením integrácie. Áno, smerujeme k federácii. Federácia však nie je „superštát“ ani strata suverenity. Ozaj, prečo nenazývame superštátom USA, Brazíliu alebo Mexiko? Takže suverenita: tú sme stratili v 90. rokoch na neregulovaných globálnych trhoch, slovenské vlády dnes nerozhodujú o vývoji nášho hospodárstva ani o mzdách, zamestnanosti, investíciách, finančných tokoch atď. Vláda môže len reagovať, zmierňovať, posilňovať a čiastočne zdaňovať – podmienky diktujú anonymné svetové trhy. Vidíme, čo robia s takými veľkými krajinami, ako sú Taliansko či Španielsko. Ak môže niečo posilniť suverenitu týchto krajín, aj Slovenska, tak je to spoločná ochrana proti svetovým trhom. Bez EÚ sme hračkou v rukách „trhov“. O geopolitických dôsledkoch sa ani nezmieňujem.
Záver: posilnením EÚ (dnes hlavne právomocí Európskej centrálnej banky a koordináciou národných rozpočtov, ale proces bude pokračovať až k toľko démonizovanej daňovej harmonizácii), jej dobudovaním do podoby federácie sa nám suverenita vracia naspäť. A nielen to, ešte sa rozširuje! Kedy v dejinách malo Slovensko možnosť rozhodovať a spoluurčovať osud mocností ako Francúzsko, Nemecko či Taliansko? Dnes má a pre jeho vlastný osud je nevyhnutné, aby malo túto možnosť aj zajtra. Vytváranie negatívnych slovných stereotypov nielenže nenapomáha hľadanie riešení, ale podprahovo vyvoláva predsudky, nenávisť a zasa tie primitívne delenia ľudí: „my“ sme tí dobrí a tí „druhí“ zasa zlí. V našej histórií takéto delenie vždy viedlo len ku tragédiám. Všetci verejne pôsobiaci aktéri vrátane politikov i novinárov by si mali svoj prístup pred začatím rozhodujúcej diskusie zodpovedne premyslieť.