Dedkove čižmy
Môj starý otec mal za život dvoje čižiem. Jedny do poľa, druhé kostolové. Tie druhé by zdedil môj otec, keby ich vedel využiť. Veru také dvojgeneračné čižmy šil ochtinský čižmár Bystrický. Lenže čo by si počal obuvnícky priemysel, keby šil dvojgeneračné topánky?
Citujem názor, že rok do nás reklama hučí: Užívaj si dnes, zaplať zajtra. Prečo by si štekal, keď môžeš hrýzť? Tomu druhému bilbordu odpovedám: A prečo mám štekať či hrýzť – najmä v diaľničnej premávke? No a týždeň pred Vianocami, keď už nič nemôžu pokaziť, keď máme požičané a nakúpené, prídu ekológovia a kazatelia. A upriamujú nás na duchovný rozmer.
Je vlastnosťou ľudstva, že chce žiť stále pohodlnejšie a bohatšie. Ináč by sme nemali internet, mobil, parný stroj. Ba ani oheň či koleso. Desí nás, že Slovensko čaká len 4-percentný rast HDP. Iste, 60 percent populácie túži po slušnejšej životnej úrovni. Len či sa k nej nejaké kvapky z toho rastu aj dostanú – pri narastajúcej polarizácii kapitálu?
Ale aj tak je mi sympatická predstava nie o maximálnom, ale o trvale udržateľnom raste. Aby ľudstvo za sto rokov nemuselo z našej planéty emigrovať. Keby sme si z minulých Vianoc a budúcej krízy odniesli takéto poučenie, bolo by fajn.