Týždeň Palacha
Istý herec tvorí často postavu tak, že jej vtlačí dialekt, potom ho nahradí spisovnou rečou a myslenie jej ponechá. Každá pozoruhodná nepatričnosť v prejave prekvapí. Vyburcuje pozornosť okolia, núti k zamysleniu, preto k vnímaniu, tým pádom možno k pochopeniu. Niečo pohne vnímateľom. Verejnosť chápe, má to na ňu vplyv, dotkne sa to duše masy.
Svojho času sa Ján Palach zapálil pred sochou Václava s myšlienkou, aby vyburcoval svedomie národa proti okupácii Československa. Presne pomenoval svoje posolstvo, aby nemohlo byť prekrútené, označené za niečo iné, hoci aj o to sa komunistická moc pokúsila. Jeho spálenú mŕtvolu exhumovali, vyhodili ju z miesta posledného odpočinku a odpratali na vidiek. Živú pochodeň, obeť najvyššiu, neoddiskutovateľnú úprimnosť.
Keďže si komunista nič také nevedel predstaviť, hoci na takých princípoch chcel pracovať, začal robiť chybu za chybou. Prenasledoval, bil, kopal, až exol. Nedalo sa už rátať s ľahostajnosťou, ktorá je pre každú moc taká príjemná. Je to pena v kúpeli, sladučké afrodiziakum koitu moci. Ľahostajnosť a hlúposť. Preto netreba martýrov, ktorí provokujú pozornosť národa, znepokojujú ho, dráždia, zneisťujú, nútia rozmýšľať.
Myslenie je pre moc úplná katastrofa. Myslenie treba utopiť v blahobyte, skaziť nemravnými návrhmi, vyprať v lúčavke náboženstva, ideológie a prachov, ktoré zastrešujú všetko. Moc pracuje pomaličky na ohlupovaní. Už je sofistikovaná, už sa veľa naučili, treba povedať, že na svojich chybách, ale mali čas dlho sa učiť.
Komunisti sú tu dlho, predlho. Ale naučili sa veľa. To už nie sú žiadni gulášnici. Sú vzdelaní a nesmierne trpezliví. Čakajú. V žiadnom meste na Slovensku nenájdete ulicu Jána Palacha. Jeho pomníky sú po celej Európe. V Trenčíne vyvesil nejaký vizionár jeho pamätnú tabuľu. Vraj sa na výročie jeho upálenia prišli pokloniť dvaja ľudia.
Blahobyt na Slovensku môžu nedodávky plynu z Ruska pekne nabúrať. Zapaľujem plyn. Horí teplým plameňom, nie ako Palach, ktorý podľa komunistov mal horieť studeným a vraj išlo o nedorozumenie. Idem si robiť omeletu. Popálim sa. Strašne to bolí.
Tiso už pomník má, Husák vraj bude mať. Spoločné dejiny spomína verejnoprávna televízia v Čechách a na Slovensku úplne odlišne. Bolesť je asi termín geografický.