Na rošte
Február by som zrušila. Nielen pre chrípky, nedostatok svetla a slnka a prebytok studeného vetra a polmetrových závejov, ktoré vzápätí vystriedajú rovnako hlboké kaluže. Nielen preto, že stereotyp útočí na všetkých frontoch a dennú dávku energie miniem tým, že ráno vstanem z postele.
Február nepraje návštevám ani výletom. A to najmä v rodine, akou je naša, čiže v rodine bez auta. Napriek tomu som jedného rána navrhla, aby sme cez víkend zašli ďalej ako len po humná. K tomuto, vzhľadom na február, bizarnému nápadu ma donútila obava, že náš syn počas dlhých zimných dní a večerov načisto zmizne vo virtuálnom svete počítača.
Okrem malých stresov (takmer sme nestihli autobus, pes niekoľkokrát predviedol šoférovi, ako rýchlo sa vie zbaviť náhubka, vysypali sa mi drobné z peňaženky) sa výlet celkom vydaril. Stmievať sa začalo pri ceste späť. Z korún stromov sa už síce neozývali húkajúce sovy, aj tak nás však záhadné tiene lesa, tajomné škripoty, vrzgoty a dupoty sprevádzali až k hlavnej ceste. Tam, kde mala byť zastávka autobusu. Tam, kde nijaká zastávka autobusu nebola. Ani plošina, ani kovová tyč so známym emblémom. Teóriu o možnosti, že sme sa stali obeťami časovej slučky s meniacimi sa okolnosťami, sme zavrhli. Hoci vo februári sa môže prihodiť čokoľvek. Aj to, že uprostred tmavej pustatiny sa odrazu vynorí ženička, aby poradila. Autobus tu vraj bude každú chvíľu, treba však nájsť rošt a postaviť sa naň. To, či je február 2009, som sa spýtať nestihla, žena zmizla.
Rošt sa v záveji hľadá ťažko, stačil však jeden neopatrný krok a presvedčili sme sa, že pod nami nie je ani tráva, ani asfalt, ale niečo kovové. Zostávalo už len čakať a veriť, že šofér autobusu nepatrí k tej mizivej menšine, ktorá si frustrácie odreagúva na cestujúcich. Popri tom, ako sme každý zvuk motora vítali svetlom svojich mobilov, sme si nahlas uvedomovali, ako sa tešíme domov, na svetlo, teplú deku, horúce kakao. K tomu posolený chlieb s maslom. Určite tak chutí mana nebeská, v tej chvíli som bola o tom presvedčená. V tej chvíli, stojac na rošte. Vo februárovej tme a neistote. Ten rošt by mali určite zväčšiť. Veď ako sa zdá, v najbližšom čase na ňom bude prešľapovať čoraz viac ľudí. Bez auta. Bez istôt. Hádam sa nám február tentoraz nenatiahne až do Vianoc.