Najnovšie

Rafinované kozy

Tak veľmi sme sa báli, že vstupom do únie náš slovenský folklór navždy pohltí európska globalizácia. Nestalo sa. Zatiaľ odolávame. Zostal nám oštiepok aj tradičné slovenské rýchliky, preťažené najmä v posledný deň víkendu. Predierala som sa uličkou jedného z nich, nakúkala do kupé, všetky boli beznádejne plné. V jednom z nich sa však predsa len našiel galantný muž. Ostatní sa na lavici posunuli, takže sa tam vošla aj moja dcéra.

18.2.2009 09:41 , Aktualizované: 18.2.2009 09:41
odoberať
Google News
zdieľať

Času i cesty ubúdalo, niekto si čítal, iní sa zhovárali, rada počúvam vlakové reči. Skúsení vedia, že káva z jedálenského vozňa páchne plesňou a párky sú bez chuti, tak došlo na zásoby z domu. V našom a dozaista i v susednom kupé. Aj keď tam si cestu krátili onakvejšími trúnkami ako čajom či minerálkou. Cez chabé steny kupé sa nedalo prepočuť, že zábava je v plnom prúde. Po chvíli to zistil aj môj nos. Cigarety. Presnejšie dym z nich, možno sem zavanul z fajčiarskeho vozňa. Pach však neustupoval, silnel. A môj nos a vzápätí aj oči protestovali. Nechcela som na seba zbytočne upozorňovať, po chvíli sa to však nedalo utajiť. Spolucestujúci si ma súcitne premeriavali. Nejaká pani ponúkla dcére cukrík, pohladkala ju po hlave. To mám zato, že chodím v čiernom. Ako vdova.

Vyšla som na chodbu, myslela som, že aspoň sprievodca pochopí. Mýlila som sa. Akurát ma ochotne poinformoval, kto cestuje v inkriminovanom kupé. Asi čakal, že si spoločne zanadávame a potom každý pôjde svojou cestou. Sklamala som ho. Tvrdohlavo som sa dožadovala svojich práv a jeho okamžitého zakročenia. Strašila som sťažnosťami – pošlem ich kompetentným a nadriadeným a do Štrasburgu a do neba a na lampáreň… Využil pauzu, keď som si musela poutierať nos i oči. Ukázal kamsi za seba. Tam, kde je vraj vozeň pre rodičov s deťmi.

Vrátila som sa na svoje miesto. Utešujúc sa aspoň tým, že naša bezprostrednosť, s akou sa vieme zbaviť problému, ten folklór len tak nezanikne. Dokonca sa môže naďalej rozvíjať. Napríklad v súvislosti s pripravovaným zákonom o fajčiaroch a nefajčiaroch. Komu prospeje? Možno stavbárom. Keď nemôžu stavať nové viladomy a rezidencie a cityparky, nech stavajú aspoň múry v krčmách. Rafinované, nie? Aj vlk sa nažerie, aj koza zostane celá. Nás nejaká európska globalizácia len tak nedostane.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie