Fuj, fuj, fuj
Človeče, ja som ti mal hrozný sen. Zobudil som sa spotený, mokrý ako myš a musel som sem rovno do krčmy, lebo to musím spláchnuť. Snívalo sa mi, že som kandidoval na prezidenta.
Až keď to pocítiš na vlastnej koži, si uvedomíš si hrôzu, čo sa valí na teba, takže keď zistíš, že to bol iba sen, uľaví sa ti. To je taká paráda, sedieť tu pri poháriku a pozerať na tieto ksichty, ktoré tak dôverne poznáš. Len si predstav, čo by si musel spraviť, aby ťa len títo naši volili. Tak Miša a Jura by si si kúpil za poldeci, ale henten kút mladých by si ako presvedčil? Mladí to majú na háku, iba vzdychajú, ako im je zle, že sú bez roboty, polovica dediny je v Írsku, tí ani nepôjdu voliť, viem to podľa syna, však im ani v zahraničí nedovolia. A tí by mali prví, veď predstav si, že my by sme mali kedysi takúto možnosť pracovať vonku. Vďačnosť nie je naša vlastnosť.
Ale čo ma spotilo, je, že moji protikandidáti boli ženy. Hrozné. Ženská je miláčik chlapov hneď, s tým sa nedá súperiť. Namaľuje sa, usmeje sa, poafektuje a už jej idú percentá. Ale ty musíš sľúbiť niečo poriadne. Je aj fakt, že volia viac ženy a žena ženu len tak ľahko nezvolí, ony sú konkurentky a ťažko jedna o druhej povie, že dobre, ale aj tak som v tom sne musel vymýšľať. Chodil som po zhromaždeniach, kde bolo veľa ľudí. Vieš, folklórne festivaly, hral som na fujaru, automobilové preteky, vieš, že ma to baví, hokeje, futbaly, vieš, kde sa točí veľa ľudí, pomáhali mi všetci tým, že volali školy v mestách na besedy, povinne, ako kedysi.
Ale aj tak som si uvedomoval, že musím sľúbiť niečo, čo tí ľudia potrebujú. Istotu. Teraz, keď sa ženie sem tá kríza, ľudia sú namäkko, ale aj tak mi padali percentá. Z toho som bol mokrý. Dostal som však spásonosnú myšlienku. Vyzerá to ako hlúposť a myslel som, že ma to pochová, ale riskol som to. Sľúbil som im takú istotu, že… neumrú. Je to hlúposť, ale vieš, ako sa začali chytať? Húfy ľudí za mnou chodili, ako na procesiách, skladali mi piesne, blahorečili, nemohol som sa verejne ukázať, musel som sa skrývať. Až raz som to neustrážil, hoci som mal ochranky až-až, schmatli ma a roztrhali na kusy. Každý chcel mať kúsok zo mňa.
Potom som sa prebudil. Fuj, fuj, fuj… Dáš si ešte poldeci?… Neboj sa, nemusíš ma voliť.