Bude ako nebolo
V turbulentnom napätí prichádzajúcich volieb sa učitelia konečne môžu tešiť na prvý a, zdá sa, že v najbližšom období aj posledný sociálny výdobytok, ktorý im spoločnosť poskytne. Spočíva v tom, že ak niekto učiteľa prizabije, bude to spoločnosť chápať ako útok na verejného činiteľa. To vytvára oproti minulosti obrovský rozdiel. Len čo sa dokatovaný učiteľ preberie na jednotke intenzívnej starostlivosti, bude mať po prijatí zákona hneď lepší pocit, teda niečo ako Vianoce. Chrániť učiteľa je nepochybne správne.
Možno sa však určite spýtať, kam sme to až dospeli, že spoločnosť nevie tak dlho učiteľovi zaručiť bezpečnosť, na ktorú má v podstate nárok každý občan. Nielen agresívny rodič, ale i každé sfetované indivíduum v období dospievania udiera tam, kde to najlepšie pozná – najčastejšie v škole. Posledné „beztrestné“ facky by teda mali padnúť do 1. 9., potom už bude neskoro. Naozaj bude?
Je až takým omylom predpokladať, že krehká starnúca učiteľka bude radšej i naďalej do noci zamknutá samotná v kabinete, aby sa ochránila pred nadmieru rozdiveným synčekom zazobaného okresného „fešáka“? Čoho sa dovolá ľahšie – pomoci alebo zvýšenia platu? Kam sme to až dospeli, keď nijaká odpoveď na túto otázku nezodpovedá jej skutočnej životnej situácii?
Veď napríklad v súvislosti s ohodnotením sa pán minister (ostatne ako vždy) vyjadril už dávnejšie akosi tajomne: „Ak zákon o pedagogických zamestnancoch v parlamente prejde, neprinesie automatické zvýšenie platov.“ Čo je to automaticky a čo je to podmienene, teda neautomaticky? Ktorý učiteľ nechápe túto floskulu celkom presne? Teda tak, že opäť bude veľa povolaných a málo vyvolených: „Doterajšie kurzy či publikačná činnosť sa nezapočítavajú, pretože zákon nemôže platiť spätne“, vysvetlil Mikolaj.
„Vplyv na odmeňovanie učiteľov tak budú mať až aktivity po 1. septembri, keď má zákon začať platiť.“ Starnúcej pani učiteľke, ktorej dochádzajú sily, nepomôže nič. Nech už urobila čokoľvek a aj keby si odbornú úroveň zaraz zvýšila. Do 1. 9. už dnes „nespravila nič“ a po 1. 9. bude zrejme ešte dlho, dlho, dlho tak, že „ešte nič nespravila“. Čo je to za politiku?
Ešte nikto nikoho nebije, a už to mnohých bolí. Vyzerá to, ako keby sa pán minister chcel buldozérom oprieť do transcendentna. Nebolo by jednoduchšie vyplácať ubitým učiteľom „šrotovné“? Bolo by to istotne pochopiteľnejšie, no hlavne by to poskytovalo učiteľom aspoň nejaké, i keď nepochybne – na podobný spôsob tristné – možnosti.