Očistné kúry
Myslím si, že koniec roka by sa mal z decembra presunúť na marec. Bolo by to neškodnejšie: bujaré oslavy by sa zaobišli bez zápalu pľúc a omrzlín. Bolo by to logickejšie: na jar spontánnejšie dychtíme po zmenách.
Tento rok som si sľúbila, že sa budem vyhýbať cukrárňam a reštauráciám, kde sa dobre varí, a prekrmovať budem výlučne svoju dušu. A zbavím sa negativizmu, aby som si mohla naplno vychutnať všetky jarné metamorfózy. Na druhý deň ráno, napriek hodinovému posunu, som rezko vyskočila z postele, dokonca som uvažovala o malej rozcvičke pri otvorenom okne a studenej sprche, tak nás to učili v škole. Uvedomila som si však, že ma čaká množstvo povinností, a tak som túto formu entuziazmu prevelila do najbližšej budúcnosti.
Večer som vyrazila do ulíc za kultúrnym obžerstvom. V bohémskej kaviarni nemali múry proti fajčiarom, zato mali bohatú ponuku lákavých jedál. Zaváhala som. Ibaže kombinácia účinkujúcich – výtvarník, speváčka, básnik, herečka, k tomu hudba – vyzerala sľubne. Na plagáte. V skutočnosti som si už po pol hodine pripadala ako v obchode s partiovým tovarom. Vzdala som to pri básnikovi, ktorý sa sústredil najmä na to, aby s čo najamerickejším prízvukom vyslovoval mená svojich obľúbených kapiel. Potrebovala som tú pachuť prebiť. V ďalšej kaviarni múr bol, nemal však koho oddeľovať. Nebyť televízora a správ so známymi tvárami, podľahla by som pocitu, že som sa omylom ocitla v čiernobielom filme Davida Lyncha.
Čašník predo mňa položil minerálku a ďalej hypnotizoval obrazovku. Pridala som sa. Prezidentský kandidát divákom rozvážne vysvetľoval, čo všetko pre "nich“ dobro "tuná“ robí a bude robiť. Uf. Objednala som si kávu so šľahačkou, vaječným likérom, jablkový závin, syrový toast… Časť cesty domov som bežala. Najmä preto, aby som stihla nočné správy. Bola som presvedčená o tom, že v Modre museli narýchlo zvolať krízový štáb, lebo z hrobu Ľudovíta Štúra sa ozývajú zvláštne zvuky. Nič také však nebolo.
Škoda, mohla som sa presláviť. Návrhom, ako upokojiť mŕtveho národovca. Návrhom, aby prezidentskí kandidáti povinne zverejňovali nielen svoje úmysly, majetky a zdravotný stav, ale aj vysvedčenia a známky zo slovenského jazyka. Aby sme sa my obyčajní smrteľníci mohli zbaviť negativizmu a nerušene sa venovali očistným kúram svojich tiel a duší.