Boj o oheň
Vypli nám prúd. Uprostred rozpísaného článku, ktorý som vyklepkávala na klávesnici. Uťali hukot práčky, monotónne pradenie počítača a chladničky, vetu aj myšlienku. Len tak. Bez upozornenia. Ibaže takto hnusne som nášho dodávateľa elektriny obvinila iba ja.
Tí, čo bývajú bližšie k ampliónu miestneho rozhlasu, vraj vedeli, čo sa chystá. My ostatní máme smolu. Presne ako vtedy, keď odrazu netiekla voda, nesyčal plyn, neodviezli smeti.
Bez elektriny pracovať nemôžem, tak som sa chcela pustiť do upratovania. Cha. Netiekla teplá voda. Samozrejme, veď plynový kotol prestane fungovať, keď vypnú elektrinu. Logické, nie? Striaslo ma, spomenula som si totiž na podobný prípad uprostred januárovej noci, keď mráz poobtŕhal elektrické drôty a my sme do ďalšieho večera takmer zamrzli. Aby som tú spomienku zahnala, rozhodla som sa, že si niečo uvarím. Dobré jedlo alebo aspoň kávu. Cha. Kanvica a dokonca ani sporák, moderný, tiež plynový, bez elektriny neslúžia svojmu účelu. Zápalky som hľadala márne, tak som sa vybrala do obchodu.
Ale aj ten bol zatvorený. Bez elektriny nefungujú pokladnice ani maskovaný agent, ktorý medzi regálmi striehne na zlodejov. Bez elektriny sa nezaobídu ani na pošte ani v škôlke. Zato telekomunikácie problém nemajú, takže dvíham zvoniaci telefón a vzápätí bežím po synovca z tretieho kolena. Veď jeho mama nemôže, musí byť v úrade a ja som aj tak doma a času mám dosť. Po ceste stretnem suseda. Toho, čo kúri biomasou, jeho žena perie ručne, potraviny chladia v pivnici a stravujú sa makrobioticky. Obaja sú doma. Z čoho žijú?
Vŕta mi to v hlave aj večer, keď sa vonku i v dome ochladí. Sedíme okolo stola, v svietniku sviečky s horiacimi knôtmi, našťastie, aj sused ekológ potrebuje zápalky. Zohrievame sa čajom a jogurtmi z chladničky, kde je o niekoľko stupňov teplejšie ako v izbe. S mužom zaspomíname na stacionárny bicykel.
Chudák, možno by bol konečne užitočný a neslúžil by iba ako vešiak na špinavé tričká, ponožky a gate. Ozaj, dal by sa s jeho pomocou vyrobiť nejaký ten kilowatt? Špekulujeme o tom ešte aj vtedy, keď zalezieme pod periny. A zhodneme sa v tom, že školské učebnice skutočne potrebujú zmenu. Aby deti poznali nielen násobilku, „delilku“ a vybrané slová, ale vedeli najmä to, ako prežiť v krízových, život ohrozujúcich časoch.