Mám hrad rád
Tento rok to budem mať zase ťažšie. S turistami. Vždy, keď príde sezóna, vypytujú sa ma v meste na všakovaké veci. Keby to boli iba americkí turisti, nevidel by som v tom až taký problém. Zatiaľ sa ma vždy pýtali iba kde je "mekáč". To sa každému nemusí pozdávať, ja im však rozumiem.
Je podstatne iným druhom zážitku dať si niečo v „mekáči“ v Bratislave, ako napríklad vo Viedni alebo v Budapešti. V podstate asi aj vedia, čo ich čaká, ale predsa je to zakaždým niečo iné. Tie tácky, obrázky, livreje! Dokonca všade a vždy ten istý príbor. Teda vlastne nijaký. Akoby sa človek znenazdajky stretol s vlastným detstvom. V ich prípade, prirodzene, lebo u nás dosť dlho nijaký nebol.
Hrad tu ale bol vždy. Chceli naň strieľať azda aj napoleonské kanóny, no akoby ho naplno zasiahli až dnes. Tak, chudáčik, vyzerá. Akoby sa človek znenazdajky stretol s vlastným detstvom. V tomto prípade, prirodzene, tým mojím. Keď som sa pri ňom hral v piesku pod pozorným a láskavým dohľadom prababičky, tiež bol v zúboženom stave. Obnoviť tento „symbol feudalizmu“ predstavovalo v minulom režime takmer nadľudské a celoživotné úsilie, napríklad Janka Alexyho. Ak mám hrad rád, je to nepochybne môj problém. Aj to, že ho nemôžem s celkom čistým svedomím „ponúknuť“ v týchto dňoch turistom. No v určitom zmysle akoby prestal reprezentovať Bratislavu a aj Slovensko.
Turisti si určite myslia, že po odstránení lešení to bude niečo fajn, čo zodpovedá dobe a jeho umiestneniu, teda hneď vedľa parlamentu. Ako symbol ho už nikdy nebude možné prehliadnuť, poprieť alebo zakryť. Ak by sme ho neopravili, dokonca aj v týchto ťažkých krízových podmienkach, bol by to tiež symbol. Výraznej kultúrnej deprivácie. Akoby nám nerobilo ani najmenší problém jesť rukami a chodiť s rozopnutými nohavicami. Vôbec nepochybujem o tom, že oprava hradu je drahá. Ak náklady nezodpovedajú projektu, možno ich skorigovať, ale hrad treba opraviť v každom prípade.
Sme spoločnosťou, ktorá to môže dokázať, ba máme i ľudí, ktorí to zvládnu. Nechcel by som svojmu vnukovi vysvetľovať, ako sme vedeli, že rekonštrukcia bude drahá a my sme opäť raz boli múdri a preto sme ho vôbec neopravili. Opravu sme dokonca zastavili, aj keď sme s ňou už začali.
Neviem, či by bolo až tak veľkým šťastím, ak by Bratislava mohla ako niečo „originálne“ ponúknuť už iba „mekáč“. Lebo hrad v súčasnej podobe už celkom dobre ponúkať nemôže.