Stará škola
Moja kanadská dcéra si už tuším zvykla. Dosť dlho mi však chodili e-maily, v ktorých sa zračilo nepochopenie istých spoločenských rozdielov, s ktorými sa stretla za veľkou mlákou. Najprv bola rozčarovaná len z nevkusu, ktorý konštatovala z posudzovania obliekania sa na americkom kontinente. Potom sa však začudovala ešte viac.
To, s čím som sa stretávala u nás vo vzťahu muža k žene, – písala mi, – na to tu nenarazíš. Nikdy mi tu ešte nikto nepomohol do kabáta, zriedka mi niekto otvorí dvere a pustí pred seba, Nedávno mi jeden chlap zíval do ksichtu z niekoľkých centimetrov a ani náhodou mu nenapadlo zakryť si pritom ústa. Nehustil si ty náhodou do mňa pravidlá správania, ktoré vyhynuli už s dinosaurami? A nemysli si, že sa tu stretávam s nejakou spodinou, to sú všetko vzdelaní a slušní ľudia!
Verím jej každé slovo. Nielen Don´t worry a Be happy a ono večne kŕčovité Keep smiling, prípadne Time is money zvesela preniká aj do kútov európskej civilizácie. Nielenže je pomaly nezvyčajné, ale tuším aj podivné (ak nie smiešne), keď sa muž zachová k dáme podľa bežných a azda stále uznávaných pravidiel etikety, ktorá by azda nemala platiť iba na protokolárnych podujatiach britskej kráľovnej. A je pozoruhodné, že neznecitliveli len muži na jemné mravy, i mnohým ženám sa vidí až neprirodzené prejavovanie úcty od muža. Nestane sa vám dnes, milí páni, len to, že vás vysmeje dáma, ktorej chcete pomôcť do kabáta, mne už vynadala aj staršia žena, ktorej som ponúkol svoje miesto na sedenie v električke.
Kolegyňa sa nedávno nevedela vynačudovať, že som jej k narodeninám doniesol kvety, pobozkal ruku a už vôbec nepochopila, prečo jej vytrvalo vykám. Nesmelo som sa jej opýtal, či je členkou komunistickej strany či nejakého iného podivného bratstva, kde je vykanie priam zakázané. Nebolo to pochopené ani ako vtip. A oslovenie "dáma“ ju vraj posúva do vekovej skupiny niekde tesne pred dôchodkom. Vy ste taká stará škola – oznámkovala ma, pričom ono označenie som chápal skôr ako posun do kategórie kuriozít. Zvláštne, kedysi sa tomu hovorilo slušná výchova. Dnes, aby hádam tej výchovy nebolo až príliš, tomu hovoríme stará škola. Možno dokonca škola určená na demoláciu.