Rozmarné divadlo
Najlepšie divadlá alebo kapely vznikajú tak, že sa zíde skupina ľudí, ktorí si majú čo povedať medzi sebou, majú čo povedať aj ostatným a cítia potrebu niečo spoločne stvoriť. Nevznikajú preto, že má niekto prázdnu garáž a je mu ľúto prenechať ju potkanom.
Bratislavskí poslanci nedávno odsúhlasili zriadenie novej mestskej príspevkovej organizácie – Mestského divadla P. O. Hviezdoslava. Znie to ako dobrá správa, človek by si mohol myslieť, ako dobre na tom mesto je, keď má také finančné aj personálne rezervy, že môže otvoriť nové divadlo. Zaujímavé však je, že o zriadení nového divadla sa rozhodlo bez toho, aby bolo jasné, aký charakter divadlo bude mať, čo bude hrať, ako často, koľko premiér a repríz odohrá, kto bude riaditeľom, kto bude na predstavenia chodiť a či je vôbec potrebné sprevádzkovať nové divadlo v čase, keď pre nezáujem mesta a finančné živorenie zanikajú alebo prerušujú svoju prácu fungujúce menšie divadlá, keď chodby v mramorovom kolose na nábreží zívajú prázdnotou.
Vytvorí sa teda akési divadlo z rozmaru alebo možno z lásky k prázdnej budove, ktorá v centre mesta zostala po presťahovaní Činohry SND do novej budovy. Tento počin už nezachráni napríklad ani divadlo Stoka, ktoré o svoje priestory prišlo vďaka predaju budov developerom, neprinesie finančnú injekciu ani stabilné priestorové zázemie centru súčasnej kultúry A4, ktoré aj napriek ustavičnej neistote dokáže ponúknuť ľuďom široké spektrum aktivít, od divadelných, filmových a tanečných predstavení cez koncerty, čítania, projekcie, tvorivé dielne až po prednášky. Nepomôže to komornému zoskupeniu Non.Garde, ktoré okrem iného robí aj skvelé predstavenia pre deti, ani Radošinskému naivnému divadlu, ani iným divadlám a divadielkam, ktoré obrovskú časť svojej energie venujú tomu, aby zohnali pár eur na kostýmy alebo nájom.
Nechajme sa však prekvapiť, Bratislava je predsa len mesto neobmedzených možností.