Dozrievajú čerešne
Karel Čapek v RUR cez jednu z postáv prehovoril, že ľudia, ktorí majú idey, by nemali viesť ostatných ľudí. Ale kto potom, keď v histórii sa nič iné ani nepodarilo. Vždy to boli psychopati so silným egom, víziami a takou chuťou zachrániť a viesť ľudí, že v ich snahe nezostal kameň na kameni.
Minulé storočie bolo storočím vojen. Z tej poslednej sa dá dôvodiť, že storočím fašizmu a komunizmu a hocijako budete tieto dve idey pomeriavať, neprídete na to, ktorá z nich je pre človeka škodlivejšia. V našich končinách sa má všeobecne za to, že to bol fašizmus, hoci výsledky pôsobenia komunizmu sú pre Homo sapiens zničujúcejšie. Ale opakujem, sme k nemu láskavejší. A nielen my.
Na celom svete existujú ešte skanzeny, v ktorých táto idea prežíva nielen v jednotlivcoch, ale aj v štátnych doktrínach. Pretože tam nútia robiť ľudí takmer zadarmo, ekonomicky sa im darí a čuduj sa svete, ten ich za to obdivuje, ba dokonca s nimi koketuje. Obchod nestačí. Športové hry sú málo. Politici na celom svete sa predháňajú, a u nás to má storočnú tradíciu, aby si podali ruky. Nie sú čisté a špinavé peniaze, sú len peniaze. Účel svätí prostriedky. Bližšia košeľa ako kabát.
Našim ľuďom treba pomôcť aj za cenu, že zmlátime niektorých, ktorí to nechápu. Tu ide o väčšie veci, ako je morálka, tu ide o ideu pomáhať, aj keby nezostal kameň na kameni. Nevyšlo to minulé storočie, v tomto storočí to vyjde. Kto sa bojí, nech nejde do lesa. Biznis, prachy, idea, pomoc, kolotoč. Retiazkový, pochopiteľne. Kolotočiar má čerešne za uchom. A všimnite si to ticho. V reláciách politici neodpovedajú na zvedavé otázky. Nemusia, nikto im ich nekladie. Všetkým je všetko jasné, načo o tom trepať, veď sa nič také strašné nedeje. Ale vždy, keď polícia zakročí proti svojim občanom, ktorí neporušujú zákon, sa niečo deje.
Vždy sa dialo. Príkladov je plné minulé storočie. Na to človek nemusí byť rektor univerzity ani šéf Konzervatívneho inštitútu. To si uvedomí a dostane strach aj človek so sedliackym rozumom.