Ženy na cestách
Začalo sa leto, čas malín zrelých i nezrelých, tak môžeme aj odľahčenejšie, nie?! Poďme rovno k veci: novým a vééľmi príjemným fenoménom doby sú čisto ženské dovolenky. Babské jazdy. Paralela omnoho dávnejšie známych pánskych jázd, nekompromisne chlapských prázdnin, atď.
Nuž, čaro ženských separátnych cestovateľských výbojov spočíva okrem iného i v tom, že si ich obvykle platia cestovateľky samé. Aj preto im nikto necestujúci nemôže kecať do výberu destinácie, trasy, spoločnosti, spôsobu a pokleslosti zábavy. To si povedzme hneď na úvod.
Fakt je, že všetci majú vcelku jasnú predstavu, čo je ideál mužského cestovania i aká je zvyčajne (s ideálom netotožná) realita a dôsledky. S novosťou výlučne dámskeho putovania po svete súvisí zatiaľ isté tajomstvo. A tak sa kamaráti, milenci, manželia, kolegovia… pýtajú. Zvedaví sú najmä po a) čo samé ženy na dovolenkách naozaj robia, po b) o čom samé ženy na dovolenkách rozprávajú.
Tak po poriadku – čo robia: lakujú si nechty, natierajú sa krémikmi, mliečkami, pofidérnymi olejmi, zvláčňujú sa, zhebčujú, depilujú si všetko, čo sa dá (naozaj všetko), pijú litre vína (vodky, ouza, sangrie, metaxy…), fajčia marlborky a všetky slimky, hrajú karty, listujú v kriedových časopisoch, prezerajú si horoskopy a snáre, vyčitujú detektívky a romantické dojáky, nikdy a za žiadnych okolností nevynechajú príležitosť tancovať v baroch a knajpách predstaviteľných i nepredstaviteľných cenových skupín, koketujú a flirtujú s čašníkmi, barmanmi, plavčíkmi, kapitánmi lodí. Veľa sa smejú, presnejšie povedané chechcú sa ako kone na čomkoľvek, neúnavne spomínajú a v dôsledku uvádzaného sprievodne i následne plačú (ajáááj, po smiechu býva plač).
Rozmýšľajú o mužoch, rozprávajú o mužoch, snívajú o mužoch, nadávajú na mužov. Bilancujú, plánujú, kujú pikle, pripravujú zmeny, spriadajú na nové životy po návrate do reality. Len tak čučia, len tak sú. Posilňujú sa na prežitie. Svet nám akosi splynul. Aj pohlavne či rodove. Čo preboha vlastne robia doma tí chlapi?