Tá prvá svetová
Keď si páni pred prvou svetovou vojnou delili svet, spájali sa do záujmových spolkov. Aj Trojspolok, aj Trojdohoda vlastnili armády, delá a stáli proti sebe, aby sa zrazili na poliach, ktoré si vyberali generáli a náhoda.
Zakrvavili ich natoľko, že vošli do dejín tak, že dodnes žijú pamätníci a rozprávajú o Pijave a iných čudesných miestach. Dnes už sú kolónie rozdelené a zaniknuté, ale keď počujete mladých ľudí hovoriť o festivaloch, pripomenie vám to záujmové rozdeľovanie aj vojnu spolkov.
Počujete o jedinečnej atmosfére festivalu na ostrove, na ktorý vedie iba jeden most. Tam vás krúžkujú páskami, z ktorých sa nedá vykrútiť, ale má to chybu, že je to v Maďarsku, niekde zase pečiatkujú pokožku, ale má to zase zvláštnosť, ktorá prekáža inak a iným.
Porovnávajú kapely a hudobníkov, ale prakticky zbytočne, lebo na všetkých sa vystriedajú všetci. Sú organizované ako letné turné. Kapely naštartujú autá a obehnú všetky. Je to zlatonosné obdobie. Festivaly rastú ako huby po daždi a keď sa pozriete na plagáty, nájdete tam tie isté mená v inom poradí. Podľa toho, o kom si organizátor myslí, že bude ťahákom.
Vyberú lúku, nanosia hajzlíky, pripravia pípy, rozžhavia uhlie, ohradia, postavia pódium, nachystajú svetlá. Nasolia aparatúru a paľba sa môže začať. Kedysi sa chodilo na čundre, teraz sa chodí stanovať na festival. Pri toľkých festivaloch sa začal aj boj o diváka. Je to zväčša nezárobkový divák, takže to platia rodičia divákov. Tí chodia do roboty, a to je iný festival. Po tomto zostane pole nie krvavé, ale zacikané, papierové a zdupané.
Ak má festival iné atribúty, je to pohoda. Ale vždy môže vzniknúť dohoda, že to tak nie je. Je ale fajn, keď festival má aj iný rozmer, ako nabaliť diváka a zarobiť. Nech sa človek vyhýba politike ako chce, všetko je napokon politika. Všetko so všetkým súvisí. Treba držať palce takým, čo v to veria a presadzujú aj v takých veciach, ako je hudobný festival. Podľa návštevnosti zistíme, čo si myslí o tom väčšina? Neviem ako to dopadne. Tipujem…