Práce a dni
Sused ma zaskočil otázkou pri činnostiach spojených s prestavbou bytu. Spýtal sa ma, čo je pre mňa väčšmi prácou - či fyzická činnosť "tu", teda doma, alebo činnosť v zamestnaní. Veľmi ma to zaujalo, lebo podobnou otázkou Čo je to vlastne práca? sa pred pár rokmi široko zaoberali francúzski filozofi, rozsiahle diskusie o nej prebiehali aj v médiách.
Nešlo pritom, prirodzene, o bežné ekonomické kategórie alebo ustálené definície, ale o niečo iné. Napríklad ak režisér nakrúca hraný film, je to preňho, pochopiteľne, práca. Ale ak robotník pracuje vo fabrike, aby vo voľnom čase mohol režírovať amatérsky hraný film, dostáva sa tým už jeho práca a pôvodná "práca“ režiséra do nových zvláštnych a bohatých súvislostí, ktoré určite stoja za zamyslenie.
Nepamätám si už záver ani bohaté nuansy onej diskusie, ale som presvedčený o tom, že nikto z nich by nezvládol otázku, ako chápe prácu slovenský remeselník alebo živnostník. Podľa mňa ich bežné výkony možno charakterizovať iba dvoma spôsobmi. Ospravedlňujem sa, možno ich je aj viac, no nijaké iné sa mi zatiaľ neosvedčili.
Slovenský remeselník, aspoň podľa mojich posledných skúseností, totiž buď nechápe to, čo robí, ako prácu; alebo prácu nevie dať do nijakej súvislosti s tým, čo práve robí. Väčšinou totiž preukazuje milosrdenstvo. Príde napríklad ráno o siedmej, aby už o ôsmej odišiel s tým, že musí niečo niekomu dať (urobiť, odviezť a pod.) Keď sa okolo piatej podvečer vráti, pripadám si pomerne nezaujímavý: "Fuj, taký som uťahaný! No ukážte, čo to máte? Hm. No dnes už nevládzem, dokončím to zajtra! Nebojte sa!“ Nikdy celkom presne neviem, či mi túto milosť naozaj preukáže, pretože nikdy nevie povedať, kedy príde, ani koľko to bude stáť. V spoločnosti nemôže predstavovať nijakú ekonomickú jednotku, lebo to, čo urobí, ohodnotí sústredeným pohľadom do okna a nezdržiava sa nijakým papierovaním ako dajaký učiteľ.
Musí to tak bežať už celé desaťročia, lebo nijaký predmet, ktorý vytvoril niekto pred ním, v ňom nevzbudzuje rešpekt: "To je sfušované! To je odfláknuté!“ a podobne. To znamená, že nielen svoje, no ani výtvory svojich kolegov on sám nedokáže pochopiť ako produkty práce. Je však smutné, že tú jeho činnosť nedokážem – ako prácu – chápať ani ja.