Múza chodí všade
Nedávno ma oslovili, aby som zopár radami prispela na rozbiehajúcu sa stránku pre začínajúcich autorov. Mimochodom, občas s nimi diskutujem na besedách a myslím, že najčastejšou chybou, ktorú robia, je to, že pred písaním dávajú prednosť čakaniu na múzu. Vraj, kedy ich už kopne, aby mohli konečne písať. Ale ak majú talent, znamená to, že múza ich už pobozkala, a keďže je dámou, nebude im uštedrovať kopance do zadku sústavne. Lebo, okrem iného, zadok je pri písaní veľmi dôležitý nástroj.
Karel Čapek raz odpovedal na otázku, kedy stihol napísať tak veľa skvelých diel dvoma slovami: na zadku. Okrem zadku potrebujete ešte pero a papier. A, samozrejme, čas. Včera sa ma istá maliarka spýtala, čo robím, keď príde múza a ja sa práve zaoberám mojimi štyrmi deťmi. Či všetko odložím a utekám písať. Nuž skúste odtrhnúť od prsníka 9-mesačné dieťa, ktoré práve dojčíte. Nie, hovorím, s múzou sme sa dohodli, že príde vtedy, keď budem mať čas. A ten mám jedine vtedy, keď malá počas dňa spí. Iste, spí aj v noci, ale dosť prerušovane, a vtedy by som, múza-nemúza, zaspala nad klávesnicou, darmo by mi šepkala aj tie najlepšie námety. Hneď ako dcérka zaspí, píšem, nehľadiac na neporiadok okolo. Niekoho síce bordel ruší, ale ja sa nedám rozptyľovať, keďže spí iba dvakrát po hodine. A či je dôležité aj miesto? Nuž, napríklad v lete som bola na Korfu a v jednom nádhernom zálive som navštívila Biely dom. Je to vila, v ktorej žil a tvoril Lawrence Durrell, anglický spisovateľ, ktorý svojho času ašpiroval i na Nobelovu cenu. Istý čas tam s ním strávil i jeho priateľ Henry Miller, autor slávnej knihy, Obratníka raka.
Keď som sa ráno bola prebehnúť okolo zálivu, priam som cítila tú inšpirujúcu atmosféru. Vybehla som na kopec cez olivový háj, v ktorom hlasno cvrlikali cikády. Výhľad z útesu bol fantastický, nad morom sa dvíhal opar a slnko mi hádzalo do očí zlatisté odlesky. Zbehla som dolu, dala si v kaviarni kávu frappé – v tej istej, kde si ju dávali i Miller s Durrellom a začítala sa do knihy jeho brata Geralda: Moja rodina a iné zvieratá. Potom som sa vrátila k mojej hlučnej rodine a písala. Lebo písanie je remeslo ako každé iné, akurát k nemu nepotrebujete dielňu, jedine veľa vytrvalosti.