Dobrý lekár žije
Priznávam, že oprávnenosť či neoprávnenosť kritiky slovenského zdravotníctva sa ma nikdy osobne nedotýkala. Najmä preto, že môj individuálny kontakt s ľuďmi okolo medicíny býval sporadický, vyvolaný príčinami buď banálnymi, alebo očakávanými, a teda aj sprevádzaný istou predvídateľnosťou následkov a dôsledkov.
Vo výraznej miere i preto, že dosiaľ nie som ochotná zľaviť z presvedčenia, že rovnaké sa vracia rovnakým. Väčšinu vlastného života tak nebol dôvod zapochybovať o tom, že k slušnému, zodpovednému a rešpektujúcemu pacientovi totožným spôsobom a formou pristupujú aj zdravotníci a zdravotníčky. Iste, výnimky potvrdzujúce pravidlo sa sem-tam vyskytli, ale dali sa riešiť „na mieste činu“ či skôr choroby. Napokon ľudské a profesionálne biele vrany existujú medzi policajtmi, sudcami, učiteľkami, murármi, predavačkami… Ani lekári či sestričky nemôžu byť výnimkou.
Ale hop! Jedného dňa sa odhodláte k dlho odkladanému zákroku. Delikátnemu. Predtým si samozrejme vypočujete (i obzriete) všetky možné referencie a výsledky, prebrázdite internet, aby ste sa napokon rozhodli pre konkrétneho lekára. Toho a žiadneho iného, o ktorom čítate i slýchate roky rokúce, že je naj, naj, naj… (Mimochodom, nech žije sloboda voľby, obrovská vďaka za ňu). Takže už vopred a s istotou viete, že ide o špičkového odborníka, zanieteného a oddaného profesionála. Čo viac si môžete želať? Napriek tomu budete zvedavý, aký je v skutočnosti. Trošku namyslený, mierne odmeraný, rezervovaný?! Podvedome to máte nárok predpokladať vzhľadom na oboznámenosť s jeho výnimočnosťou.
A potom ste v osobnom kontakte príjemne prekvapený až zaskočený. Je normálny, človečenský, prívetivý, bez akýchkoľvek manierov. Na operačnom stole neskôr zabudnete na bolesť i bezmocnosť a rozmýšľate, ako je to na zemi zariadené. Že tie naozaj a nespochybniteľne veľké osobnosti bývajú mimoriadne obdarené aj pokiaľ ide o ich ľudskú stránku. Azda i preto, aby udržiavali svet v rovnováhe, aby vyvažovali hlúposť a povýšenosť amatérov akéhokoľvek druhu. Amatérov života.