Učitelia do kúpeľov
Ak človek v týchto dňoch sleduje školstvo, musí ho chtiac-nechtiac pochváliť. K jeho systematickému zlepšeniu prispieva nielen ukazovanie maturitných vysvedčení učiteľov, ale najnovšie aj preukazovanie ich psychickej spôsobilosti - zatiaľ aspoň pri nástupe.
Ide teda tiež o akési vysvedčenie o ich dobrom duševnom zdraví, ktorého nedostatok by sa mohol úplne negatívne prejaviť na doraste. Neviem, či som tomu dobre porozumel, ale určite ide o dobré a správne opatrenie, lebo také sú napokon v školstve všetky.
Verejnosť má rozhodujúce slovo vo voľbách, platí dane, a preto má, hádam, i právo na to, aby nijaký učiteľ nebol takpovediac „vyšinutý“. Aj keby sa dalo veľmi ľahko dokázať, že sa tak akosi „vyšinul“ práve z jej daní, teda z faktu, že sa mu z nich v modernej slovenskej spoločnosti vždy dostáva iba citeľne nepatrná časť. Ale cítiť v tom posun. Ak bol takmer celý minulý rok venovaný problému, ako žiaci atakujú učiteľov a učitelia dostali zákon na svoju ochranu, tento rok sa rieši opačný problém – ochrany žiakov pred nadávkami, zosmiešňovaním, urážaním rodičov, fyzickými trestami a psychickým týraním zo strany učiteľov.
Za pár mesiacov teda dokázali, teraz už perfektne chránení učitelia, zradiť ministerstvo a takto zneužiť situáciu. Jednou z možností, ktorá dnes našej spoločnosti zostáva, by bolo vyhlásiť žiakov tiež za akýchsi verejných činiteľov, aby to opäť bolo fifty-fifty ako pred rokom. Museli by však podávať majetkové priznania – a ako neplnoletí – priznania rodičov. Žiaľ, každé dieťa má prirodzený sklon hovoriť pravdu, a pravda sprístupnená daňovým úradom by často mohla nabúrať rodinné rozpočty bohatších rodičov.
Najrozumnejšie v danej situácii je teda to, čo ministerstvo pripravilo samo od seba a celkom objektívne, to znamená nezávisle od ľudského vedomia: „desaťdňový rekondičný alebo liečebný pobyt po pätnástich rokoch súvislého pedagogického výkonu“ – ale prirodzene až po 1. 1. 2012 (alebo azda 2112 ako to, síce s čarom nechceného, no pravdepodobne oveľa presnejšie, napísal istý mienkotvorný denník). Veľkorysosť našej spoločnosti voči učiteľom ma vždy ohromovala. Veď ak by učiteľ k tomuto pobytu dostal ešte dva „gastrolístky“, závidel by mu každý z nás.