Pochodeň na cestu
"Čo nám prinesie Nový rok, Nový rok? Niekomu stoličku, niekomu vyšší plat..." spievalo sa v jednej starej folkovej pesničke. A pokračovanie znelo: "...niekomu pochodeň, aby videl na cestu."
Stále to platí – svetlo, pochodeň, nepochybne i cestu samotnú hľadáme všetci. Nielen pre nezablúdenie, ale i pre vlastný zmysel jestvovania. Pre dôvod ísť a žiť. Ostatné je na nás, na podmienkach, na príležitostiach, na vyššej moci, na porcii nevyhnutného šťastia.
Takmer za sebou máme rok celosvetovej krízy, rok prechodu na euro, rok domácich prezidentských aj regionálnych volieb. Čaká nás preklopenie do ďalšieho roka, pokračujúca kríza i iné voľby. Zvykneme si na nové dvojčíslie na konci dátumu, aj na to, že sme zrazu opäť na začiatku, nie vo finále.
Najprv a chvíľku však pred sebou znova budeme tlačiť márne predsavzatia. Radšej tajné, pretože tie vyslovené sú smiešne aj nám samým v ich už dnes známej nesplniteľnosti. Dobre vieme, že dodržiavanie pitného režimu sa skôr či neskôr (reálne čochvíľa!) zvrhne na ochutnávanie nových vín na trhu, striedmosť v stravovaní na občasné hladovanie, pravidelný pohyb na lietanie za prácou. No a pokiaľ ide o zámery so zanechaním fajčenia – tie sú smiešne predovšetkým výrobcom cigariet! Akékoľvek zlepšenie je nekončiaca sa úloha na celý rok, na celý život. Ľubovoľné zhoršenie či skaza je záležitosťou jedinej chvíle.
Všetko, čo nás v budúcom roku zasiahne, celkom neovplyvníme ani vôľou, ani "príkladným“ životom, ani múdrosťou či spravodlivosťou. Svetlo na konci tunela môže byť aj vlak, ktorý sa nezadržateľne, neodvratne rúti oproti nám. Azda nie. Smieme si priať, nech je nasledujúci rok lepší než ten predchádzajúci. Bohatší na ľudí, ktorých stretneme, nádejnejší na dobré udalosti a správy. Chudobnejší na sklamania, straty, choroby, temno a zlo. Zaprajme si teda navzájom šťastný, plný, silný a svetlý rok 2010!