S domom na chrbte
Za dvadsať rokov demokracie sme si už zvykli na to, že bezdomovci sú bežnou súčasťou našich ulíc. Niektorí z nás ich prehliadajú s tým, že si za to môžu sami, iní zas nimi pohŕdajú, že sa z toho nevedia alebo dokonca nechcú dostať, lebo taký štýl života sa im páči. Asi najviac ľudí ich však ľutuje.
Úplne zvláštna kategória je môj otec, ktorý ich berie ako rovnocenných partnerov. Stretáva ich na svojich prechádzkach s kočíkom po centre, väčšinu pozná podľa mena. Nosí im vyprážané rezne a vždy sa z domu ponáhľa, aby im nevychladli.
Pozve ich na kávu a vypočuje si ich príbehy, prečo a ako sa ocitli na ulici. Všetky sú veľmi smutné a nik z nich sa, samozrejme, neocitol na ulici vlastnou vinou. Debatuje s nimi o zmysle života a keď snívajú, podporuje ich v tom a nabáda ich, aby si sny plnili. V rámci svojich možností im aj pomáha.
Nie sú to veľké sny, napríklad jeden z jeho priateľov sa chce naučiť po nemecky, tak mu kúpil slovník a učebnicu, hoci iný by sa ho možno snažil odradiť, že v päťdesiatke je na to už neskoro. Nedávno zaobstaral jednému z nich kvalitný ruksak, aby nemusel vláčiť svoj majetok v igelitkách. O pár dní bol však ruksak preč, vraj mu ho ukradli a muž mal opäť veci v taškách.
Ráno už čakal za rohom na môjho otca, aby si uňho objednal nový, akurát si želal, aby mal aj vrecká na boku. Otca to veľmi pohoršilo. Hovorí mi: „Napíš o tom. Že sa tí ľudia nehanbia okradnúť bezdomovca!“ Chvíľu trvalo, kým zohnal ďalší taký ruksak. Veľmi ho prekvapilo, keď sa jeho priateľ o pár dní objavil znovu s vecami v igelitkách.
Ruksak si schoval do nejakej skrinky, ktorú ktosi vylomil a opäť mu ho ukradol. Otca to šokovalo, taká smola, už druhýkrát za taký krátky čas zažiť okradnutie, a navyše, keď má človek tak málo.
A tak otec zháňa ďalší ruksak. Občas mu závidím tú schopnosť prijímať veci s takou čistou detskou mysľou. Má teóriu, že každý človek si a priori zaslúži dôveru a že nemožno nedôverovať bezdôvodne. Trochu som zvedavá, koľko ruksakov bude musieť jeho priateľ stratiť, kým to jeho dôverou otrasie. Priznávam úprimne, mne už totiž napadlo, či jeho priateľ niekde za rohom nestrieľa ruksaky pod rukou za nejakú dobrú cenu.